Bol raz jeden chlapec, ktorý mal nepokojnú povahu. Jedného dňa mu jeho otec dal vrece plné klincov a povedal mu: „Zakaždým, keď s niekým stratíš trpezlivosť, zatlčieš jeden klinec do záhradného plotu.“ Prví deň chlapec zatĺkol 37 klincov. V nasledujúcich týždňoch sa chlapec postupne učil ovládať a počet klincov v záhradnom plote bol stále menší. Naučil sa, že zatĺcť klinec je namáhavejšie než sa ovládnuť.

Konečne prišiel deň, keď chlapec už nemusel zatĺcť žiadny klinec. Prišiel za otcom a ten mu povedal, aby teraz každý deň jeden klinec z plotu vytrhol, keď sa ovládne. Po nejakej dobe mohol chlapec otcovi povedať, že všetky klince z plotu už vytrhol. Otec mu ukázal na záhradný plot a povedal:

„Syn môj, dobre si si počínal, ale aj napriek tomu, pozri sa na ten plot, ako je plný dier. Už nikdy nebude ako predtým. „

Keď sa s niekým pohádáš a povieš mu niečo zlé, zanecháš v ňom ranu. Keď do človeka zabodneš nôž, môžeš ho síce zas vytiahnuť, ale rana tam stále je. Nepomôže, keď sa veľakrát ospravedlníš, rana napriek tomu zostane. Slovné rana je rovnako bolestivá ako tá telesná. Priatelia sú vzácni, vie ťa rozosmiať, dodajú tí odvahu, sú pripravení ťa počúvať, podporujú ťa a otvárajú ti svoje srdce … Kedykoľvek jednáš so svojimi priateľmi, pamätaj na plot a klince.

Na nič už nečakajte a ukážte svojim priateľom, či už akýmkoľvek spôsobom, akú pre vás majú hodnotu a odpustite im všetky diery, ktoré zanechali vo vašom záhradnom plote.