Príbeh na zamyslenie: Mám dosť sveta, kde predstierame, že nám je všetko jedno

Apatia je dnes tak “IN“. Nie je smutné, že obdivujeme ľudí, ktorí sa menej poddávajú emóciám? Ktorí sú tak nedotknuteľní emóciami a o nič sa nezaujímajú? Celebrity, ktorými sme tak kolektívne posadnutí sú najlepším príkladom. Sú obalení pozlátkom a pôvabom ako napríklad Rihanna. No sú aj takí, menej populárni, ako Taylor Swift, ktorá sa stará až príliš. Väčšina ľudí sa snaží byť tými, ktorí zaobchádzajú s ľuďmi bezcitne, ako keby zabudli, že všetci máme dušu.

Wow, ona je tak skvelá. Muži sú všade okolo nej a ona ich dokáže len tak odohnať a nestarať sa.

Wow, ten chlapec je tak príťažlivý. Vôbec sa o mňa nezaujíma a nenájde si na mňa čas. Priťahuje ma.

Poďme sa skutočne pozrieť na to, kde sa ako spoločnosť nachádzame práve teraz.

Hra. Bola to vždy hra? Možno som ja, tá naivná, a neviem ako tú hru hrať. Ja som to pochopila tak, že ak chcete s niekým hovoriť, hovoríte s nim kedy chcete a ako chcete. Ako som rástla, vždy som pozerala s úžasom na tie gestá romantiky a lásky. A jediný cieľ bol “happy ending“. To všetko odlišovalo zlé charaktery od tých dobrých. Možno som to len zle pochopila. Možno láska bola vždy o stratégií.

Prečo musím premýšľať či je vhodné poslať nejakú správu? Prečo musím premýšľať nad tým, čo povedať a akú reakciu dostanem?

V dnešnej dobe už ľudia nerandia. Oni spolu len chodia von

Yeah bol som s ňou von. Spali sme spolu. Oh super! Takže ju máš rád? Uh, hm, neviem. Bojím sa záväzkov a mám problémy s dôverou.

Úprimne, prestaňte robiť hlúposti. Osobne sa nenechávam nadchýnať časťami mužského tela natoľko, aby som porušila moje presvedčenie a šla do postele s každým, kto ma o to požiada. Obvykle si nepodávam ruku s ľuďmi, ktorých neznášam. A obzvlášť, nespím s ľuďmi len preto, lebo na to mám chuť.

Čo je zle na tom, že sa mi niekto páči? Vyzerá to ako niečo, čo sa deje na základnej škole.

„Oooooh Kristíne sa páči! B-O-Z-K-Á-V-A-L-I—S-A.”

„NIE, NENÁVIDÍM HO, JE NECHUTNÝ!“

Povedzte si, či sa to nedeje aj teraz. Ak ho ľúbite, prečo si ho nevezmete? Beriete vážne niekoho, koho máte radi? To je tak zúfalé. Mám pravdu?

No poďme si povedať pravdu o záväzkoch a dôvere. Čo je tak ťažké na záväzkoch?

Viete prečo sa ich všetci tak bojíme? Bojíme sa, že o záväzok ten druhý nestojí a my nechceme brať vzťah seriózne sami.

Všetci sme ľudia. Neznášame odmietnutia, nemáme radi byť na niečo sami a chceme lásku úmernú z oboch strán. Je ponižujúce a trápne byť odmietnutý. Ľudia potrebovali dôkazy vždy. Či cez listy, umenie, hudbu – niečo ako dokaz, že ostatní ľudia to niečo vnímajú podobne.

Chcete niekomu niečo povedať no bojíte sa odpovede? Urobte to! Až potom vás nebudú požierať výčitky a vaše myšlienky. Ak vám neodpovedal, nie je potrebné sa tým ďalej zaoberať. Nestrácajte čas. Možno vás niečím raní, no to nevadí. Bude to chvíľu bolieť, no potom už budete vedieť, kam sa môžete posunúť. Vždy hovorte čo cítite. Veď nemáte čo stratiť. Život je o odvahe, nie o čakaní.

Chcem aby sme sa my, celá spoločnosť, zaujímala jeden o druhého. Myslím, že v tomto štádiu, máme všetci dosť tejto robotickej éry. Roboti dokonca nahrádzajú lásku a porozumenie. To ja nechcem dopustiť.

Mám toho dosť! Seriem na hry! Seriem na plánovanie! A seriem na smsky! Budem si robiť to, čo chcem, pretože to je to, čo som robila vždy!

Zaujímam sa opäť. Dlhý čas som sa snažila o nič nezaujímať a potlačiť moje city. Ak mám povedať, čo neznášam viac ako toto, tak sú to klamári. Úprimne, všetci sme sa stali klamármi. No skutočne ak v hĺbke srdca sa o nič nezaujímate, nikdy viac vás už nebudem obdivovať. Veď nemám prečo. Ja ukážem všetkým, že sa zaujímam a nikto ma už nezastaví.

unsplash.com

zdroj: thoughtcatalog.com foto: unsplash.com