Muž zbadal v okne domu bledú tvár dievčatka. Okamžite zavolal na políciu, ktorá našla v dome niečo hrozné!

Dôkazov o tom, ako zákerní a zlí ľudia sa medzi nami skrývajú, sa nám dostáva denne. Lenže najhoršie, čoho sa človek môže dopustiť, je krutosť na nevinnom dieťaťu. My vám dnes predstavíme príbeh dievčatka menom Danielle, ktorá nepoznala vôbec nič, len jednu malú miestnosť, v ktorej roky žila.

Všetko začalo 13. júla v roku 2005 v USA v meste Plant City. Táto udalosť zaplnila všetky novinové titulky a pobúrila snáď všetkých občanov. V dopoludňajších hodinách sa ozval telefonát na tiesňovú linku, ktorý mal oznámiť, že v jednom starom dome je každý deň v okne videná bledé a veľmi smutné dievča, ktorú susedia nikdy nevideli vonku. Potom bola na toto miesto vyslaná policajná hliadka, aby overila, či je všetko v poriadku. Na trojicu policajtov, ktorí boli na miesto poslaní, už čakala zástupkyňa sociálneho úradu, s ktorou sa vydali do onoho príbytku, v ktorom mala dievča byť.

Po otvorení domu na ne však čakalo niečo neuveriteľného. Bytom sa vinul smrad mačacích, psích a zrejme aj ľudských výkalov. Všade okolo boli zatuchnuté a plesnivé steny, namiesto okien boli prišrubovane kartóny a po zemi liezli šváby, ktorí vylízal aj z chladničky, kde malo byť jedlo. Medzi všetkou tou špinou a neporiadkom sedela žena v župane a chcela od policajtov vysvetlenie, prečo vnikli do jej bytu. Ďalšími obyvateľmi tohto boli ešte dvaja jej dospelí synovia, lenže policajti sa zaujímali len o dievča. Tú po chvíli našli v miestnosti, čo býval pravdepodobne kumbál alebo špajza.

Dievča bolo neuveriteľne chudé, tak veľmi, že jej liezla rebrá a takmer kosti von z tela. Ležala vnútri tejto malej miestnosti na plesnivej starej matraci a telo mala plné rán a vyrážok. Dievča mohla byť v školskom veku, napriek tomu však na sebe mala plienky a vedľa matraca ležala kopa použitých plienok. Dievča nebolo zvyknuté na akýkoľvek kontakt a už vôbec nie na cudzieho človeka.

Našťastie sa policajtom podarilo dievča z bytu dostať von a odviezli ju do nemocnice. Neskôr sa policajti aj lekári dozvedeli, že sa dievča volá Danielle, bude jej 7 rokov a váži necelých 20 kilogramov. Dievča však nedokázalo zjesť žiadnu tuhú stravu, pretože nebola zvyknutá niečo hrýzť. Preto boli lekári nútení ju živiť vnútrožilovo. Na detskej jednotke intenzívnej starostlivosti jej sestričky tiež ostrihali nechty a vlasy, pretože ich mala plné vší a snažili sa jej dať aspoň po fyzickej stránke do poriadku.

Sociálna pracovníčka tiež zistila, že Danielle nikdy nenavštívila žiadnu školu ani škôlku a tiež nikdy nebola u žiadneho lekára. Aj napriek tomu, že žila so svojou matkou i dvoma bratmi, nemala žiadne základné ľudské návyky. Najväčším problémom pre ňu bolo udržať očný kontakt, tiež nedokázala nijako reagovať na chlad alebo teplo a dokonca neprejavovala žiadne emócie ani pri bolesti. Hoci nebola hluchá, nevedela vôbec hovoriť, len jednou zo seba vydala zvuk, ako keby zavrčala.

Po sérii vyšetrení sa lekári zhodli na tom, že dievča nie je autistické ani postihnuté, jediné čo jej pri jej vývoji chýbalo, bol základný ľudský kontakt. Danielle údajne nikdy nevyšla von z bytu, nikdy nevidela slnko, nikdy sa neprešla po tráve. Absencia akéhokoľvek ľudského kontaktu v nej vyvolala to, že sa úplne stiahla sama do seba až do takej fázy, že absolútne nereagovala ani na dotyky alebo objatie. Takýto stav je naozaj výnimočný, pretože na taký typ telesného kontaktu reagujú aj deti či ľudia s najhoršou formou autizmu.

Po dlhých 6 týždňoch, ktoré strávila dievča v nemocnici, bola prevezená do detského domova. Pár týždni po jej siedmych narodeninách bola tiež zaradená do prvej triedy pre deti, ktoré majú špeciálne potreby. Pre Danielle, ktorá nikdy nič podobné nevidela ani nezažila, to bol otrasný zážitok. Niekoľko mesiacov trvalo, kým sa prestala pred ostatnými deťmi ukrývať do skrine a neustále kričať.

Po nejakej dobe sa tiež úrady rozhodli pre to, aby bola Danielle umiestnená do adoptívnej rodiny. Dievčatka sa ujali Bernie a Diane Lierowovi, ktorí bohužiaľ dcéru nikdy mať nemohli a snažili sa Danielle dať všetko, čo bolo v ich silách.

Ako uviedli sami rodičia, prvé mesiace boli katastrofa. Kričala v podstate u všetkého, čo nepoznala, aj pri prechádzke po pláži. Bábike, ktorú jej dali, zhrýzla ruky, česanie alebo čistenie zubov bolo tiež sprevádzané scénami. Po roku sa však situácia úplne zmenila, rodina to s dievčaťom nevzdala, pretože ju prijali ako svoju vlastnú a evidentne sa to vyplatilo. Danielle vyrástla o niekoľko centimetrov a jej váha sa dokonca zdvojnásobila. Chodiť na pláž jej už vôbec nerobí žiadny problém a dokonca so svojimi novými rodičmi navštevuje aj kostol a terapie, aby sa cítila lepšie a lepšie.

ZDROJ: TAMPABAY.COM

Jej biologická matka sa svojej dcéry nechcela vzdať, lenže ak by tak neurobila, čelila by obvinenia z týrania a hrozilo by jej až 20 rokov vo väzení. Preto radšej pristúpila na dohodu, kedy sa vzdala všetkých práv na svoju dcéru a žije v domácom väzení ďalej so svojimi synmi.
Tiež sa ukázalo, že toto volanie na tiesňovú linku nebolo jediné. Danielle sa susedia snažili pomôcť už skôr, bohužiaľ ich prosby neboli vypočuté. Keby áno, mohla byť zachránená oveľa skôr. Danielle sa nikdy nestane obyčajnou dievčaťom, ale u novej rodiny už dokáže vyjadrovať svoje emócie a dokáže tiež dať najavo, či sa jej niečo páči alebo nie. Konečne našla rodinu, ktorá je vďačná za to, že ju má a snaží sa pre ňu urobiť len to najlepšie.

 

ZDROJ: AANGIRFAN.BLOGSPOT.COM huffingtonpost.com