Príznaky žien, ktoré možno „znásilniť“. Volám sa Nikola a rada sa obliekam vyzývavo. To ale nedáva právo mužom ma…

 

Niektorí ľudia sa domnievajú, že je možné znásilniť ženy, ak súhlasila vypiť si pohár vína u muža doma. Alebo neprimerane tancovala v klube a točila s podprsenkou. Alebo v prípade, že poslala známemu fotografiu, na ktorej je bez nohavičiek.

Niekedy si myslím, že ľudia majú vo svojich hlavách desivé príznaky toho, „ktoré ženy môžu znásilniť“.

V závislosti od fantázie mužov, takým príznakom môže byť krátka sukňa, podväzok na pančuche, ktorú muž vidí, hlboký dekolt, alebo jej pohyb na ulici neskoro večer. Niektorí cudzinci považujú ženy za šľapky, ktoré je možné znásilniť, ktoré sa samé prechádzajú po ulici bez sprievodu muža, alebo majú nezakrytú hlavu, a preto štatistika znásilnenia migrantami šokuje. Stručne povedané, ak máte bohatú fantáziu, každá žena môže byť považovaná za hodnú znásilnenia. A ak taká situácia nastane, kričať – „sama si je na vine“.

Súdiac podľa horúcich diskusii, najvýraznejší prípad znásilnenia nezdieľajú len polodiví kreténi, ale aj inteligentní ľudia, ako som ja alebo vy. Navyše, nie sú ton muži, ale aj ženy. V každej takejto diskusii vidím veľa žien, pripravených vyhlásiť, že správanie obete ťahá na demoralizáciu, a ak áno, tak sama si je na vine. Slušným dievčatám sa to nemôže stať.

V tomto prípade mám jednu otázku. Dúfam, že zástancovia teórie „sama si je na vine“ budú schopní odpovedať.

Navrhujem vám predviesť paralelu so zákazníkom v obchode. Ak sme šli k tej či onej osobe po teplo a sex, stali sme sa zákazníkmi.  A platbou je naša duša a telo. Chceme platiť – nechceme.

Takže. Predstavte si, že zašli neskoro večer do supermarketu. To vás ešte nezaväzuje niečo si kúpiť. Myslím si, že teraz so mnou všetci súhlasíte. Cez deň, alebo v noci, nezáleží na tom, každý z nás môže vyjsť zo supermarketu bez toho, aby si niečo kúpil. Však?

Pokračujem. Musíme si niečo kúpiť v supermarkete, keď boli oblečené do sukne, šortiek, obtiahnutých džínsov alebo mali tričko nad pupkom? Opäť je odpoveď „nie“.

Pokračujem v myšlienkovom experimente. Nie sme povinní kúpiť si chlieb, alebo salámu, len preto, že sme sa toho dotkli. A nikto nás nemôže k tomu donútiť. Prečo?

Nemôžeme si kúpiť salámu, pod podmienkou, že sme tancovali v klube, vášnivo sa bozkávali s cudzincom alebo sa prechádzali po nábreží v tenkom tričku bez podprsenky. To nemá s kúpou salámy žiadny vzťah.

Navyše, kedykoľvek, aj pri pokladni môžeme ustúpiť od kúpy, bez akéhokoľvek masakru a dostať sa von zo supermarketu. Aspoň je tomu tak v tých obchodoch, ktoré ja poznám.

A teraz tá sľúbená otázka.

Prečo také zrejmé pravidlo – kupujúci môže kedykoľvek odstúpiť od kúpy – ľudia neaplikujú pri pohlavnej sfére? V čom vidíte rozdiel medzi dievčaťom, ktoré odmieta sex, a kupujúcim, ktorý si nechce kúpiť salámu? Je to jednoduché – nechcem, rozmyslela som si to – a nekúpim. Alebo nie?

zdroj článku: Chillin.sk