Pozrite sa na 7 historických faktov z učebníc dejepisu, ktoré nie sú pravdivé!

,,Dobré príbehy si zaslúžia malé prizdobenie,“ hovorí dobrý starý Gandalf. A aj keď to funguje najmä dostatočne dobre pre beletriu, história takéto veci neodpúšťa. Nesprávne interpretácie udalostí sa časom stávajú učebnicovými faktormi.

Chillin zozbierala 7 takýchto známych historických faktov, ktoré ste nikdy nemali vedieť.

Shakespeare nikdy nepísal knihy. Autorom bola iná osoba.

Shakespeare sa narodil a vyrastal v centre obchodovania s ovcami. Vedci sa domnievajú, že nemohol získať dostatočné znalosti na to, aby napísal také prepracované popisy politiky, súdnych intríg a kultúr iných krajín.
Navyše pre neho ako pre spisovateľa neexistuje žiadny jedinečný podpis. Väčšina jeho diel je podpísaná rozdielne a dokonca aj meno je napísané ako Shakespeare, Shake-speare alebo Shak-spear.
Táto teória je častokrát odmietaná, ale našla podporu významných osobností ako Charlie Chaplin, Mark Twain a Sigmund Freud.

Marie-Antoinette nepovedala roľníkom, aby jedli koláč.

Kedysi francúzska kráľovná Marie-Antoinette údajne povedala nasledovné slová svojim chudobným poddaným: ,,Ak nemáte chlieb, jedzte tortu!“
Bol to však Jean-Jacques Rousseau, ktorý napísal túto vetu, ktorú pravdepodobne povedal nejaký monarcha. Ale nebola to Marie-Antoinette, pretože v tom čase mala 9 rokov a stále žila v Rakúsku. Iná verzia hovorí, že povedala tieto slová, ale bez ohľaduplného zámeru: zákon tej doby diktoval, že pekári museli počas krízy znížiť ceny na drahý chlieb.

Pyramídy neboli postavené otrokmi.

Herodotus prvý písal o otrockej práci pri stavbe pyramíd. Avšak starý historik žil oveľa neskôr, než boli skutočne postavené.
Začiatkom 90. rokov našli archeológovia hrobky ľudí, ktorí pracovali na stavbe pyramíd. Boli pochované s vyznamenaním a boli veľmi blízko samotným faraónom. Vyšetrovanie ich kostry ukázalo, že títo ľudia boli dobre kŕmený. Záver je zréjmy, boli to robotníci, nie otroci.

Pás cudnosti je lož.

Príbehy vedú k tomu, že človek, ktorý išiel na krížovú výpravu, položil na manželku kovový opasok, aby ho nemohla podvádzať keď bol preč. Kľúč od opaska si vzal so sebou. Avšak, žiadna žena by takýto pás nemohla nosiť viac ako pár dní, nakoniec by zomrela na sepsu.
Žiadny dôveryhodný zdroj stredoveku nehovorí nič o takomto zariadení a pásoch. Tie, ktoré sa že vraj našli, sa ukázali byť falošné.

Sfinga v Gíze stratila svoj nos dlho predtým ako prišla do Egypta.

Existuje všeobecne mylná predstava, že počas napoleonskej vlády v Egypte (1798-1801), nariadil svojim vojakom cvičiť streľbu so sfingou ako s cieľom. Takto údajne stratila nos.
V skutočnosti bola Sfinga bez nosa už vtedy, keď Napoleon prišiel do Egypta, čo dokazujú určité zápisky. Existujú aj zdroje, ktoré hovoria, že nos bol zlomený arabmi v 14. storočí.

Knižnica v Alexandrii bola zničená dávno pred slávnym požiarom.

Tisíce zvitkov a neoceniteľné vedomosti – všetky údajne spálené počas útoku Juliusa Caesara na Egypt.
Čo sa naozaj stalo, bolo to, že Caesar takmer nič nezničil. Dávno pred jeho príchodom bola knižnica vážne poškodená iným nepriateľom a ešte predtým aj náboženskými fanatikmi.
Hlavným dôvodom prepadu Alexandrijskej knižnice bol celkom bežný: štát postupne znižoval náklady na knižničné potreby. Štipendiá boli zrušené a zahraničným vedcom bolo zakázané navštevovať budovu.

Trójsky kôň neexistoval.

Bohužiaľ, iné zdroje ako Homerova Iliada a Virgilova Aeneida nám nevedia povedať nič o trójskej vojne. To viedlo k mnohým mýtom a legendám, ktoré sa držali príbehu. Niektorí vedci si myslia, že neexistuje žiadny drevený kôň, ale len baran, ktorý vyzeral ako kôň alebo obliehacia zbraň, jedna z tých, ktoré boli často pomenované po zvieratách. Iní tvrdia, že trójsky kôň bolo zemetrasenie, ktoré zničilo Tróju.

zdroj:brightside.com

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
,,Dobré príbehy si zaslúžia malé prizdobenie,“ hovorí dobrý starý Gandalf. A aj keď to funguje najmä..." />