„Nedávno ma navštívil môj dobrý známy. Obaja sme ženatí, máme deti, veľa pracujeme, a tak veľmi nemáme príležitosť v pokoji posedieť a pri pive spomínať na staré časy. Minulý týždeň sa tu zastavil na kávu, pretože bol v okolí. „

Vrátil som sa z práce len niekoľko minút predtým, čo nám zaklopal na dvere. Moja žena mala nočnú smenu, uvarila obed, ale nestihla umyť riad. Kamaráta som teda pozval do kuchyne, nie do obývačky. Pomyslel som si, že zatiaľ čo sa bude variť voda, stihnem rýchlo umyť riad. Pozrel sa na mňa, ako keby som hovoril japonsky. „To ako vážne? Ja som už druhý týždeň umyl v byte podlahu a moja milovaná manželka sa ani neráčila mi za to poďakovať. „

SOURCE: PIXABAY

Prekvapene som počúval svojho kamaráta, ako nadáva na svoju manželku. Ukázalo sa, že jej nepomáha pravidelne, a tak je pre neho umytie podlahy priamo hrdinský skutok, ktorý si zaslúži obdiv a úctu. Nevydržal som a spýtal sa ho, kedy naposledy on poďakoval svojej žene za to, že upratala byt, vyprala oblečenie alebo odviezla deti do školy. „Povedal si jej ďakujem?“ Prekvapene sa na mňa pozrel a ja dodal:

Ja nepomáham svojej žene, preto že potrebuje pomôcť. Ona potrebuje predovšetkým partnera.
Obaja máme zamestnanie a obaja sa venujeme domácim prácam.
Nepomáham žene s praním, pretože sám potrebujem mať čisté oblečenie.
Nepomáham žene s varením, pretože sám chcem jesť.
Nepomáham žene s umývaním riadu, pretože je ho dokážem umyť aj sám.
Nepomáham žene s výchovou detí, pretože som za svoje deti zodpovedný aj ja.

SOURCE: PIXABAY

„Poďakovanie za umytie podlahy? Vážne si myslel, že urobil niečo výnimočné? Čakal snáď nejakú senzáciu? Poďakovať mal skôr on. Možno, že si zvykol na to, že nemusí doma nič robiť natoľko, že sa mu zdalo, že sa všetko urobí samo?

Snáď sa nabudúce bude cítiť ako doma a nie len ako hosť, ktorý sa príde najesť, umyť a vyspať. Mal by sa cítiť ako doma. “
Toto by si mal vziať k srdcu každý muž! Zdieľajte.