Môj zosnulý dedko mi rozprával príbeh z vojny…

 

Fašisti prišli do ich dediny, urážali ľudí, večer zobrali všetky deti, k stene pristavili 12 detí, aby ich zastrelili…

Pred detí postavili 20 mužov z tej dediny, zastrelili ich, deti zostali na žive, ale o dve minúty neskôr na ne opäť nastavili svoje zbrane, pred deťmi stalo ešte 15 – 20 mužov, ktorých taktiež zastrelili. Fašistom sa to začalo páčiť, tak pokračovali do tých čias, kým nezastrelili všetkých mužov…

Nezostal ani jeden. A opäť zamierili na detí, ale to už pred nimi stali ženy, ktorých už nebolo toľko. Fašisti sa začali posmievať a opäť zamierili, ale už na ženy. O chvíľu neskôr sa spustil krik „HORÍ“ a všetci fašisti do jedného padli mŕtvi na zem. Ukázalo sa, že muži poslali jedného z dediny po pomoc, povedali mu nemá veľa času, aby zadržali Nemcov a zachránili životy deti.

Zachránili životy detí na úkor svojich. Týchto 15-20 minút, počas ktorých sa odvážne postavili pred deťmi a pochopili, že je potrebné, aby boli skutoční muži a že toto je ich posledný deň, posledný okamih života … Dedko bol jedným z tých detí. On žil a nechápal, keď sledoval správy, ako po veľkom víťazstve, po toľkých mŕtvych vo svete sa nič nezmenilo a zostalo tak veľa násilia. Na čo boli všetky tieto obete, keď sa nič nezmenilo? Ani ja to nechápem…

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
  Fašisti prišli do ich dediny, urážali ľudí, večer zobrali všetky deti, k stene pristavili 12 detí,..." />