Nikdy neodpúšťajte ľuďom len tak. Existuje dôvod, prečo to nerobiť

Ako špecialista vám poviem prevratnú vec… Neodpúšťajte ľuďom len tak. A obzvlášť nie mužom.

Všetci, viac alebo menej pokročilý ľudia vedia, že odpustiť je dobré. Očisťuje to dušu, zbavujeme sa tým hnevu, závisti, pomáha to stanoviť vzájomné pochopenie, a harmonizuje to náš spoločný život. Koniec koncov narušená psychika sa nedá zvrátiť.

Za všetky prežité roky skúseností s psychotechnikami, meditáciami a ďalšej práce so svojimi emóciami, a tiež monitorovania príbehov mojich klientov, som pochopil jednu vec: nemali by ste ľuďom odpúšťať pokiaľ pre to nič neurobili, o to nepožiadali, alebo sa ničoho nedopustili. Obzvlášť nie mužom. Ľudí to kazí. Vedie to k dovoľovaniu všetkého. Poukazuje to na neprítomnosť vašich vlastných hraníc a dáva to človeku právo sa k vám tak správať. Pýtať si odpustenie a udeliť ho – to je niečo duchovné, ale dá sa to uplatniť len na ľudí, ktorí majú rovnakú úroveň hodnôt a rozvíjania sa ako máte vy.

Vo všetkých ostatných prípadoch žiadate odpustenie od Boha, prosíte za seba aj za toho čo vám ublížil, prosíte o odpustenie za to, že ste si samých seba nevážili, že ste sa zmýlili, hnevali. Pomáha to, aby sa vám nevytvorili nejaké horšie choroby, ako depresia. A pre toho človeka: „Boh odpúšťa.“

Ale prečo práve hlavne mužom nie? Pretože už od detstva sú naučení, že ich budú chváliť a trestať za činy a nie za ich emočný stav. Pre nich je normálna logika – čo urobiť, aby ste im odpustili. Pokiaľ mu žena odpúšťa len tak, mužskému svetu sa to protiví. Je to ako povedať chlapcovi: „Si pekný.“ Príjemné ale mätúce. Nechápu čo s tým ďalej majú robiť.

Všeobecne, proste o odpustenie Boha, odpustite sami sebe, a tomu kto vám ublížil odpúšťa Boh. Samozrejme pokiaľ za vami sám nepríde.