O jedinom dôvode, prečo vstúpiť do manželstva. Kedysi dávno jedna žena sa opýtala svojho muža: „Prečo ma ľúbiš?“

Mám syna a mám dcéry. A taktiež mám svoju vlastnú nočnú moru. Týka sa toho momentu, keď moja prekrásna dcéra, ktorú som nosil na rukách, ktorej som menil plienky a s ktorou sme pozerali večer plamienky z okna, privedie jedného dňa takého, prepáčte, idiota a povie mi: „Ocko, tento ježko bude odteraz s nami bývať.“

Presnejšie – s nami bývať, s ňou spať.

Takmer isto, z nejakého dôvodu sa mi zdá, že tento mnou nepozvaný hosť bude chaotický, chudobný, zle vychovaný, bude mať dlhé neučesané vlasy a jeho vzťah bude k mojej dcérenke zďaleka nie galantné, ako by som chcel. Áno, bude mať mnoho nechutných domácich návykov.

Stručne povedané, toto bude moja presná kopia, len s upraveným vekom.

Ale aby som mierne znížil svoje obavy, zatiaľ najstaršia dcéra ma len osem rokov, nemusím kupovať mauzerku, ani zlého psa, skúsim povedať nahlas – prečo by sa mala raz vydať. Mimochodom, syn, ktorý je schopný len sa prejsť a jesť s troma zubami, nebude mu na škodu prečítať si tento opus, keď bude mať -dcať.

Aj keby môj ctený otec napísal pre mňa niečo takéto, tiež by som si to prečítal a pravdepodobne by som to nepochopil. Napriek tomu, si trúfam.

Začnem z opaku. Aké sú dôvody na to, aby sa niekto oženil/ vydala sa kategoricky.

Neexistujúca príčina je číslo nula. Nie je nutné sa oženiť s niekým len preto, že to on tak chce, pretože mu to je ľúto, alebo z dôvodu prípadných ďalších túžob. Avšak, drahé deti, viem, že nie ste idioti a nebudem to hovoriť podrobnejšie, prečo by ste nemali.

Fyzická príťažlivosť

Viem, že ani jeden, ani dva a taktiež ani štyri páry, ktoré sa vzali – ak odstránim nepotrebné slová – pretože chceli sex a bez pečiatky v pase a obradu v chráme nedovolila viera alebo prísni rodičia. Všetky tieto páry sa rozpadli, alebo ako sa hovorí, veľmi zle spolu žijú.

Jednoducho preto, že sex sám o sebe, všeobecne povedané, pomerne rýchlo unaví a nie je predurčený pre dlhotrvajúci vzťah. Pre telesnú rozkoš byť s niekým len na chvíľu, nie na dlho. Ak plánujete spoločný život, mali by ste sa pozrieť na dôvody, ktoré sú oveľa dôležitejšie.

Všetky vonkajšie okolnosti

Vek, tlak okolia, duchovný, vôľa rodičov, úspešné udalosti, „znamenie od Pána“, a ďalšie prchavé pozlátko. Všetky tieto dôvody pre manželstvo sú nedostatočné, pretože je odstránená zodpovednosť za výber stúpajúcich do manželstva. A ďalšie, keď nastanú zlé dni, tak budú sa chcieť vrátiť späť, alebo sa budú skrývať za nepreniknuteľnú stenu „ja som tak nerozhodol, ono sa to samo stalo“ – a zle bude obom.

Mimochodom, „letecké“ manželstvo platí všade. S takouto úpravou, že zle bude už, aspoň trom.

Ekonomické úvahy

Vydať sa za bohatého v nádeji, že jeho bohatstvo a ďalší bezstarostný život, je akt predaja, nie lásky, a nestojí za to – niektoré veci, ktoré nám patria, nie sú dosť silné, aby sme ich mohli predať. K takýmto veciam patrí, napríklad naša duša a manželstvo je spojenie duší, nie tiel – viesť spoločnú domácnosť alebo spolu spať, dokážu len dvaja milujúci sa ľudia a byť mužom a ženou ako dvaja priatelia.

Avšak, ak máte takéto úmysly – tak stojí za to, aby ste pred uzavretím manželstva spísali predmanželskú zmluvu. V opačnom prípade, váš manžel bude mať za sebou silné právnické postavenie a to skončí opäť zle v konfliktnej situácii.

Osamelosť a pocit nerealizovanosti v živote  

Obyčajne v takejto situácii sa deje niečo opačne „čestnej dohody“ a vstúpiac do takéhoto vzťahu od začiatku plánuje prehru. Pri predaji seba pre materiálne blaho, človek sa snaží získať čo najviac a oceniť seba tak vysoko, pretože v noci je tma, cesty sú ďaleké a vyhliadky sú nejasné a je potrebné mať svoje príjmy tak dlho, ako to bude možné. V prípade, že človeka do manželstva ženie samota a strach, tak sa nesnaží získať maximum a „berie čo má“, teda minimálny obsah. „Je to lepšie, ako nič.“

Nedajte sa „zmiasť“ na takýto amfibol. Nič nie je lepšie. Pre ťažkú situácie, kedy máte bolesť, kedy sú noci chladné a dni ponuré, takýto zväzok ničomu nepridá – zoberie vám minimum slobody a výrazne obmedzí komfort. A takýto výsledný zväzok nie je zväzkom dvoch slobodných, spájajúcich sa  na vzájomnej dohode, ale skôr aktom milosrdenstva voči sebe a stavia ľudí v nerovnomernom postavení a nádej pre úplne rešpektovanie je na minime.

 

Vydávať sa iba v tom prípade, keď všetky tieto úvahy sú irelevantné.  Keď oheň v tele je stlmený, keď nikto od nikoho nie je závislý a nezávisí aj materiálne, keď každý má to, čo môže robiť aj bez manželstva.

Jednoducho povedané, do manželstva je potrebné vstúpiť len vtedy, keď to nie je potrebné. Manželstvo by malo byť luxusom a čudáctvom, rozmarom a dobrodružstvom, a nie riešením problémov a očakávaním, okrem toho, problémy „my nie sme manželia“. Ak sa už dvaja ľudia rozhodli komplikovať svoj život natoľko, že sa usadili, ale plánujú žiť spolu celý život, tak toto rozhodnutie je motivované výhradne zvnútra.

Mimochodom, majte na pamäti, že manžel alebo manželka – to je jediný človek na celý život, ktorý bude s vami človekom. Všetci ostatní budú súčasťou vášho života na krátku dobu alebo pre inú funkčnosť – priatelia, kolegovia, spoločníci. Váš kontakt s ostatnými bude obmedzený a v manželstve sa budete musieť vysporiadať s celou osobou a v celom rozsahu. Takže neprijímajte žiadne rozhodnutia do toho okamihu, keď uvidíte pred sebou takého človeka, nie jeho telo, jeho svetlú budúcnosť, jeho intelekt, alebo jeho vlastné pohodlie.

V manželstve ako takom vo všeobecnosti, okrem jednoty ľudí – tej záhadnej jednoty, ktorá je možná len medzi mužom a ženou, tvoriacimi rodinu a ktorá nemôže byť ničím nahradená. Dvaja priatelia – to nie je manželstvo, ale milenectvo – to nie je manželstvo. A taktiež priatelia, ktorí spolu spia, alebo milenci, ktorí vedú spoločnú domácnosť – opäť je to, čo nemá byť.

Preto, drahá dcéra, alebo drahý syn, (hneď ako si toto všetko prečítate), môžem vám dať už len jednu jasnú radu – spájajte svoj život len s takým človekom vtedy, keď sa budete chcieť spojiť s konkrétnym človekom  a keď táto voľba bude slobodná a jasná.

Alebo tak:

Kedysi dávno jedna žena sa opýtala svojho muža: „Prečo ma ľúbiš?“

Najskôr chcel povedať, že je krásna. Avšak, potom si uvedomil, že krásnych žien je mnoho. Potom chcel povedať, že preto, lebo ona ľúbi jeho, ale aj to sa mu zdalo nedostatočné – nielen táto žena ľúbi svojho muža. Potom sa pokúsil hovoriť o rozume a zmysle o humore, i pre chutný boršč – ale boršč v reštaurácii bol ešte lepší a chytrí ironickí priatelia v tom čase boli drahší – tak sa rozviedli.  Dokonca premýšľal o tom, ako sa s ňou cíti dobre, bola to však neúplná pravda – koniec koncov, v živote môžete vždy nájsť vzrušenie a posilnenie. Nepomohli ani slová o tom, že bez nej by bolo horšie.

A ostalo len jedno.

On odpovedal: „Pretože ty – si ty.“

Keď môžete opakovať, bez sebaklamu a túžby niekoho potešiť – tak to už stojí za to, aby ste sa vzali.

Avšak, všetky tieto argumenty, vy, drahé deti, pravdepodobne čítať nebudete.