Ako ponížiť ženu? Zadaný muž podaroval milenke darček, kvôli ktorému sa s ním hneď rozišla

Dokážete si predstaviť, že jeden darček je schopný zlikvidovať tri roky trvajúci vzťah? Musíte pritom vziať do úvahy, že ženy sú stvorenia krajne neracionálne.

Miesto pohodlných, teplých a demokratických pančúch si kupujú drahé pančuchy. Zaobstarávajú si prepychové polopriehľadné čipkované nohavičky, hoci vedia, že ich budú musieť prať v ruke. A striekajú si drahý parfum medzi prsia, aj keď vedia, že šanca, že by k nemu niekto privoňal, je nulová.

Ženy vedia, ako sa starať o africké fialky, rozoznávajú 50 odtieňov červenej ruže, čítajú stĺpiky o sexe v Cosmopolitane a dokonca aj navštevujú kurzy predĺženého orgazmu. Na tieto zamestnania prakticky každá pohlavne zrelá žena venuje podstatnú časť svojho voľného času, aj keď často vôbec nechápe, prečo to robí.

Každá žena od dvanástich do sto rokov sa rada predvádza pred zrkadlom, dlho sa zdržuje v kúpeľni a prijíma poklony. Ak je toho všetkého zbavená, stáva sa zlou, nahnevanou, sousedkám nadáva do prostitútok a háda sa v MHD.

Drahí muži, vedzte, že všetko povedané je presne to, čo potrebujete vedieť, aby ste žene dokázali vybrať vhodný darček. Inak máte istú večnú hanbu a odluku od lôžka vášne a lásky zaručenú.

Ako sa to prihodilo istému postaršímu gavalierovi.

Asi tri roky navštevoval svoju tajnú milenku v jej byte. Čas od času jej spieval  piesne o ideovej prevahe romantického vzťahu nad šedou rodinnou rutinou. Svoju ženu nemohol opustiť z dôvodu sľubu, ktorý jej dal pred oltárom a aj to, že s ňou mal tri deti. Často so smútkom hovoril o tom, že aj tá vrúcna láska je v manželstve odsúdená k dlhej agónii a úmrtiu

Všetko bolo ideálne, až raz: jeho milenke bolo tridsaťpäť. Ta-ta-ta-tá!

Tridsaťpäť je nádherný vek! Konečne si žena môže s uľahčením povedať, že nikto už sa snáď neodváži darovať jej plyšového zajaca a tri zvädnuté ruže. Ja byť prezidentkou, zrušila by som zákaz trestu smrti práve u tých mužov, ktorí nás podobnými lapačmi prachu zásobujú. Ale to len tak na okraj. Vráťme sa k dráme.

Je úplne prirodzené, že milenka sa nachádzala v tom najkúzelnejším rozpoložení ducha a vznášala sa na obláčikoch ružovej nálady, keď sa rozhodovala medzi dvoma vecami: buď to budú briliantové náušnice alebo kožuch.

Isteže jej nespútaná fantázia chcela ešte niečo ďaleko podstatnejšieho, ako je napríklad nové auto, zároveň jej však tenký pištiaci vnútorný hlások dráždil posmešnou otázkou: a čo ak to bude len súprava luxusného prádla?

Krutá realita však roztrhla na kusy všetky tieto smiešne predstavy.

Priniesol jej … Ani za celý svet by ste neuhádli, drahé dámy, čo … Kúpeľňovú batériu.

Keby som bola režisérom, ktorý má túto srdcervúcu scénu inscenovať na divadle, najskôr by som použila mačací zbor.

Mačky by nabehli na scénu v rozkošných nohavičkách a s motýlikmi krku a v operetnom štýle by mňaukali niečo v duchu:

-Poleno a hlupák! Takúto priniesť vec! To je teda na moju veru štedrý milenec! Lakomec to teda je, hneď ho pošli do hája!

Súdim, že nejaká podobná scéna sa odohrávala v mysli tej nebohej ženy. Možno tie nohavičky neboli tak rozkošné a motýliky nezdobil práve mačacie hrdlá, no to však znamenalo to to isté: milovala nevďačného človeka. Tým bol pre ňu vybavený. Navždy. Mobil nebrala, na esemesky neodpisoval. Snažil sa márne.

Ctiteľ nič nechápal, okrem tragickej skutočnosti – je koniec.

Keď potom raz podľahol pivnému sentimentu, sťažoval sa každému, kto ho chcel v zafajčenej krčme počúvať:

-Prečo ??? Bola to skvelá batéria! Talianská! Chcel som jej ju aj sám namontovať, úplne zadarmo!

Dodnes nechápe, čoho sa dopustil. Ale vy snáď, drahí čitatelia, už máte jasno …?