Nacisti ju nazvali Čierna smrť. Sovietska žena, ktorá získala viac ako 40 medailí za vojenskú službu

Prínos sovietskych žien vo víťazstve nad nacizmom je ťažko podceňovať. Mnoho z nich bolo nútených opustiť domovy a stať sa pilotkami, byť súčasťou delostrelectva, ostreľovačov a špiónov. Svojou odvahou neboli o nič horšie ako muži.

Dnes si niečo povieme o žene menom Evdkia Zavaliy, ktorú nacisti prezývali „Čierna Smrť“. V čase zradného útoku Nemecka na ZSSR mala len 15 rokov, no svojou plachosťou by jej človek tipoval 10.

Vojna ju zasiahla v jej rodnej dedinke. Pri pohľade na vybuchujúce granáty a zranených krajanov sa okamžite rozhodla ponúknuť im prvú pomoc. Evdokia utiekla z domu a pripojila sa k oddeleniu Červenej armády, jej babička – liečiteľka a veštica jej pred odchodom vyveštila, čo ju v živote bude čakať.

„Štyrikrát oklameš smrť, budeš krvácať, ale prežiješ. A domov sa vrátiš s bielymi husami.“ S týmito slovami sa rozlúčila s vnučkou. Všetko čo povedala, sa splnilo…

Keď bola raz ranená, preložili ju do zálohy a po tom, ako k ním prišiel kapitán, pridala sa k dobrovoľníkom. V dokumentoch bola žena uvedená pod menom “ Evdok Bury, Mick“, takže všetci si mysleli, že je muž, navyše ona pravdu neprezradila.

Počas vojny niekoľkokrát zachránila svoj oddiel pred istou smrťou. Bola to ona, kto v noci, na plti, priamo pod nosom nepriateľov, preplavovala potrebné veci a jedlo pre hladujúcich spolubojovníkov. Na Kube sa spolu so svojou čatou dostala do obkľúčenia nacistov.

V priebehu Budapeštiaskej ofenzívy sa spolu s oddielom dostali cez kanalizáciu do bunkra nemeckého veliteľstva. Medzi zajatcami bol aj generál, ktorého tento čin ženy mimoriadne potupil.

Za svoje služby vlasti bola vymenovaná za veliteľku námornej pechoty – jediná žena, ktorá mala podobné povinnosti ako muži počas 2.sv. vojny.

Po tom, čo sa nemecké velenie dozvedelo o deštruktívnych krokoch oddelenia vedeného ženou, začal na Evdokiu skutočný lov. Z 55 členov čaty prežilo iba 16 a každá smrť kolegu bola pre ňu obrovskou ranou.

 

Po skončení vojny chcela nastúpiť do vojenskej školy, no 4 zranenia a 2 pomliaždeniny si vybrali svoju daň. V roku 1947 odišla z armády a vrátila sa do Kyjeva. Počas niekoľkých nasledujúcich rokov inšpirovala ľudí svojím životným príbehom, čím vytvorila príklad skutočného vlastenca. Aj napriek tomu, že hrdinka zomrela 5.mája 2010, jej pamiatka bude žiť navždy!

 

zdrojfoto: videoboom.cc

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
Prínos sovietskych žien vo víťazstve nad nacizmom je ťažko podceňovať. Mnoho z nich bolo nútených opustiť..." />