Za dverami háremov: ako v skutočnosti žijú arabské ženy? Nemusia si dohadovať manželstvo ako malé a ďalej…

Mnohoženstvo a háremy, nedostatok vzdelania a bezprávie, lesk diamantov a na hlave šatky – život arabských žien obrástol v očiach cudzincov takými stereotypmi, že už je ťažké rozlíšiť pravdu od výmyslov.

Naša redakcia sa teda niektoré z mýtov rozhodla vyvrátiť a zistiť ako v skutočnosti žijú tajomné ženy na blízkom východe.

Dohodnuté manželstvo

© S.M. Samee/ wikimedia  

  • Polovica manželstiev v mnohých arabských krajinách je stále založená len na vôli rodičov. A mnohí si myslia, že názor dievčaťa nikto neberie do úvahy. No v skutočnosti to nie je úplná pravda. Ak sa neveste ženích nepozdáva, dievča má právo odmietnuť žiadosť o ruku a srdce.
  • Predmanželská zmluva je podmienkou. Na rozdiel od zvyšku sveta, keď si páry môžu vybrať či premanželskkú zmluvu podpíšu alebo nie, v arabských krajinách je toto pravidlo striktne dodržiavané.
  • Arabské ženy sa len veľmi zriedkavo vydávajú za mužov iných vierovyznaní, pretože za manželstvo s neveriacim ich môžu vylúčiť z krajiny. Muži majú v tomto viac privilégií a môžu sa oženiť aj s kresťankou či židovkou. Ale v tomto prípade dievča nezíska občianstvo a v prípade rozvodu deti zostávajú s otcom.
  • Vhodný vek na manželstvo. Vo väčšine arabských krajín je stanovený vek ženícha a nevesty 18 rokov. Napríklad, obyvatelia Tuniska sa legálne môžu brať od osemnástich rokov no v skutočnosti je priemerný vek nevesty 25 rokov a ženícha 30 rokov. Aj napriek tomu sa v niektorých rozvinutých krajinách praktizujú predčasné manželstvá. Napríklad viac než polovica dievčat v Saudskej Arábii a v Jemene sa vydávajú ešte pred dovŕšením 18 rokov.

Svadba

V rôznych krajinách sa svadobné tradície odlišujú, ale často arabský ženích a nevesta oslavujú svadbu oddelene.

  • «Mužská svadba» sa môže oslavovať aj v úplne iný deň ako svadba nevesty a zvyčajne prebieha neformálne: čaj, káva, večera a spoločnosť – nie viac ako 4 hodiny. Ženské svadby sú oveľa pompéznejšie: obrovská sála, čašníci, umelci.
  • «Ženská svadba» je príležitosť ozdobiť sa diamantmi, dizajnérskymi topánkami a koktejlovými šatami. Však zvyčajne býva táto krása ukrytá po šatami a hijábmi (abaya). A preto majú tieto svadby čisto ženských hostí. Muži majú vstup prísne zakázaný. Všetok personál sú len ženy vrátane spevákov, fotografa a dídžeja. Ak je na oslavu pozvaný známy spevák, tak aby nevidel žiadnych hostí, spieva vo vedľajšej miestnosti a do sály kde prebieha svadba sa púšťa iba priamy prenos.
  • Príchod manžela je oznámený vopred, aby sa všetky dámy mohli zakryť abayami. A ak príde aj s bratmi alebo otcom, tak aj nevestu prikryjú abayou, pretože ani príbuzným jej manžela nie je dovolené vidieť krásu nevesty.
  • Ako svadobný dar nie je vhodné darovať peniaze alebo domáce spotrebiče. Ako dar sa neveste zvyčajne dávajú šperky.

Mnohoženstvo

  • Väčšina manželstiev je monogamná. Nie každý arabský muž si totiž môže mnohoženstvo dovoliť. Islam umožňuje mať až 4 manželky, ale každú z nich je potrebné zabezpečiť vlastným domom a rovnakou mierou ich obdarovávať pozornosťou, darčekmi, šperkami a maličkosťami. Niekoľko žien je tým pádom výsada šejkov a veľmi bohatých ľudí.
  • Prvé manželstvo je najdôležitejšie. Bez ohľadu na to koľko žien muž má, prvé «veľké» manželstvo sa považuje za najdôležitejšie a prvá žena za «starejšiu».
  • Ak sa muž znova oženil, všetky ostatné manželky sú povinné sa s tým zmieriť.  Prináleží im podriadiť sa vôli svojho manžela a neukazovať žiadne emócie. Spravidla však všetky ženy žijú v rôznych domoch a nestretávajú sa až tak často.

Rozvod

  • Muž, ktorý sa chce so svojou ženou rozviesť, jej podľa dávnej tradície môže kedykoľvek trikrát povedať «choď». Po tomto žena musela okamžite opustiť jeho dom, zoberúc si so sebou len to čo mala na sebe. Preto ženy všetky nosili darované šperky na sebe. V praxi sú rozvody z mužskej iniciatívy veľmi zriedkavé. Okrem toho, deti po rozvode vždy zostanú s otcom.
  • Žena môže požiadať o rozvod ak sa o ňu manžel nestará dostatočne. Takéto vyhlásenia súdy veľmi starostlivo skúmajú a vo väčšine prípadov upokoja. V arabskom svete muži svoju lásku nevyjadrujú kvetmi ale zlatom a drahocennosťami. Napríklad muž je povinný svoju ženu brať do reštaurácií, kupovať jej drahé darčeky a oblečenie. Ak má žien niekoľko tak každá má nárok na rovnaké množstvo pozornosti a darov.
  • V iných prípadoch nie je rozvod pre ženu jednoduchý, pretože rozhodnutia súdov bývajú často skreslené – do konca nadržiavajú manželovi.

Ženské práva

Na rozdiel od prevládajúcich stereotypov je arabská žena vysoko rešpektovaná mužmi. Nemalo by jej nikdy nič chýbať.

  • Arabské ženy ako jedny z prvých získali právo vydávať sa podľa vlastného želania, právo na rozvod a na vzdelanie. Tieto privilégiá získali ešte v 17. storočí zatiaľ čo v iných kráľovstvách boli takýchto možností dámy zbavené. Islamské zákony považovali manželstvo muža a ženy za zmluvu, ktorá môže vstúpiť do platnosti iba so súhlasom oboch strán. Tiež v tomto čase sa zaviedlo právo žien vlastniť majetok a bohatstvo, ktoré priniesli do rodiny alebo zarobili.
  • Týždenné ženské dni. Jedenkrát za týždeň sú v SAE všetky pláže, aquaparky a salóny krásy otvorené výlučne pre dámy. Muži sa do týchto inštitúcií v tento deň jednoducho nedostanú.
  • Aj tak však žena moslima robí všetko len so súhlasom manžela. Aby niekde mohla ísť, musí o tom vopred upovedomiť manžela a získať jeho dovolenie.

Oblečenie

  • Ženy musia svoje telo zakrývať voľným oblečením a závojom. Nosiť môžu čokoľvek: aj minisukne, rifle či šortky. Oblečeniu arabských žien môžu závidieť mnohé modelky. Ale keď ide von, žena si od hlavy po päty prehodí hodvábny plášť a tvár si zakryje závojom. Jej krása je totiž určená len pre jej manžela, okrem muža ju nikto nemôže vidieť. Výnimkou sú «ženské» oslavy, a svadby, kde muži nie sú prítomní. Tento zvyk sa však ani zďaleka nepraktizuje všade, ale zakrývať si hlavu závojom je pravidlo takmer vo všetkých arabských krajinách.
  • Kuvajt je jediná arabská krajina, kde ženy na ulici nosia európske oblečenie. Aj tak je však od ženy očakávané, že zostane skromná a zakrytá.
  • Na rozdiel od Kuvajtu sú krajiny ako napríklad Jemen a Sudán, kde doteraz vládnu staré obyčaje a ženy sú povinné nosiť čierne šaty, kompletne ich zakrývajúce od vrchu hlavy až po päty.

Vzdelanie a práca

  • Ak chce žena získať vzdelanie nemá to zakázané. Mnohé dievčatá dokonca za vzdelaním vycestujú aj za hranice. Napríklad v Jordánsku je negramotných iba 14% žien. V SAE po skončení strednej školy 77% dievčin pokračuje štúdiom na vysokej škole a predstavujú tak až 75% všetkých študentov na národnej univerzite Al Ain.
  • Spravovanie domácnosti leží na pleciach žien, ale v bohatých krajinách túto povinnosť na seba berú slúžky, a jedinou úlohou ženy je priviesť na svet a vychovať potomstvo.
  • Kariéra je možná. V SAE ženy predstavujú okolo 2% manažérov, 20% administratívnych pozícií a tvoria tak až 35% pracovnej sily krajiny. Na burze v Abú Dhabi bolo 43% investorov žien. Tiež v Spojených Arabských Emirátoch môžu ženy vykonávať funkciu sudcu a pracovať vo vládnych zariadeniach napríklad v polícii. V Tunisku tvoria viac než 26% členov parlamentu ženy. Jediných háčikom môže byť skutočnosť, že v mnohých arabských krajinách žena nemôže získať prácu bez súhlasu manžela alebo svojho zástupcu.

zdroj: adme.ru