Odkaz ženy v najlepších rokoch o nešťastnom vzťahu, odsúdenom na záhubu. Prečítajte si ho

«Koho v žene prebudíte, s tým sa budete musieť uspokojiť» — je národné príslovie. Na mnohých pôsobí ako upokojujúca tabletka, ktorá vám dovoľuje považovať sex za vinníka zlých vzťahov.

Príbeh, ktorý však napísala Yarina May hovorí o opaku. Autorka predpokladá, že samotná žena sa dokáže sama na programovať bez vplyvu muža. A k nemu príde už hotovej nálade: buď so šťastím v očiach, alebo s hnevom v správaní. A vtedy je to už skutočne na mužovi: buď bude jej chyby podporovať alebo ich vykorení.

«Bola som k**** dobrou ženou. Také kupujú za milión, ale ešte som nevedela, že som sympatická. Za nevestu ma chcela každá matka domácich chlapcov a teda už vtedy som o tom musela premýšľať. Ale zo všetkých možných životných scenárov som ja mala na výber len jeden – spĺňať očakávania všetkých známych matiek, babičiek, bohov a mužov. A tak som sa snažila.

Môžeme povedať, že som nežila, len som sa starala. Preto, lebo keď som pred rokom dostala prvý záchvat paniky a 4-krát som upadla do bezvedomia, nebolo to preto lebo by som sa dusila životom, ale preto, že som žiadny k***vský život nežila, len som sa starala.

Ja nikoho teraz neobviňujem, iba premýšľam nad tým, ako dlho dokáže človek žiť podľa cudzích matríc. A moja odpoveď znie: až po bavlnené čierne ponožky. A potom sa ešte nezabúdajte modliť, aby ste sa dostali do neba. Ale pamätajte, že nemáte žiadne záruky, že vás tam vôbec vpustia. Preto ma napadlo: keďže neexistuje nikto kto by odtiaľ posielal listy, možno, že aspoň v tomto živote si môžem sama sebe pomôcť. Prinajmenšom aspoň zo seba zhodiť tie neznesiteľné očakávania.

Moje manželstvo sa začalo nadmernými očakávaniami od samej seba. Mala som byť schopná robiť všetko, žiadne delenie na mužské a ženské.

Chcela som žiť v samostatnom prenajatom byte bez opitých susedov vo vedľajšej izbe – a to som aj urobila. Chcela som byť dokonalou hospodyňkou – bola som. Ideálnou milenkou – samozrejme. Ideálnym partnerom – niet o čom. Len ja sama som sa v tejto súťaži so sebou stratila.

Po roku ma museli hospitalizovať s anorexiou. Je na nervy – tajne povedal lekár mojej matke, ktorá sa mimochodom nikdy nenaučila variť boršč. V nemocnici som si oddýchla asi mesiac. Rozhodla som sa ďalej bojovať za svetlú budúcnosť, ale nečakane prišlo dieťa.

Zdravé,  krásne dievčatko, ktoré sa narodilo, aby ma utopilo v oxitocíne. To bola prvá otázka k životu za mojich 25 rokov: „Čo do pekla?“ — pomyslela som si, pozerajúc sa na tú krásnu červenú tváričku. Nedokáže mi nijako odpovedať, ale ja ju už ľúbim ako blázon. Ľúbila som ju bez ohľadu na všetko ostatné. Ale je možné ľúbiť takto bez súladu?

Bola som rozumu zbavená matka. Plus žena. Plus kuchárka, Plus partnerka a milenka. A ešte som bola aj „zlatíčko“ pretože na otázky starostlivých babičiek som odpovedala: „Nie, prosím vás, nepotrebujem pomoc, všetko zvládam.“

3 roky to trvalo. Nikde som nebola. Nemala som priateľky, známych. Druhý pár džínov, kozmetiku, nový účes, ani make-up.

Ale ja som, pravda, všetko zvládala. Dokonca som po večeroch pracovala ako prekladateľka pre lekáreň – veď prečo by ma muž mal kŕmiť zadarmo? Prečo ma vlastne musí živiť? A tak som sa ešte viac ponáhľala prať, starať sa, držať všetko vo svojich rukách a nedávať mu do rúk utierku.

A potom som porodila ešte raz a prebrala sa. Dievčatko plakalo, ako dýchalo. Rodinný  status šiel dolu vodou. Prestala som robiť domáce knedličky a kotletky a tvarohové palacinky, ktorých som pred pôrodom robila 232 kusov (počítala som ich). Jednoducho som prestala.

Zastavila som sa práve včas. A ani som nemala čas pokračovať v tej hore vecí čo som stíhala predtým. Neexistovala možnosť, že by som pokračovala v tom 24 hodinovom „aaaaaaaaaaaaaaaa“ a neprišla o rozum. Preto som zo seba začala zhadzovať tú masku „všemohúcej“ a obrátila sa na susedov.

Zo začiatku som im len na pár hodín nechala deti. A potom som si zaplatila opatrovateľku, poslala všetko do ch*** a začala pracovať ako novinárka. Bol to taký očividný egoizmus, že sa čudujem, že všetky mamičky v meste ma neukameňovali.

Rodinný kruh išiel do r*** a dolu vodou. Bez ohľadu na to ako veľmi som sa snažila všetko zvládať nebolo to možné.

Nikto ma nedokázal donútiť prispôsobiť sa.

A vyhorela som. Odmietal som viac bojovať a starať sa.

To však nezmierňuje bolesť zo straty celosti. Pretože v rodinách, v ktorých sa ľudia starajú, potom sami seba navzájom roztrhajú až do kosti. A ešte dlho potom sa bránia tým ako ich zranil ten druhý partner, lebo keď sa pozerajú na seba a vidia tam prirodzené pozostatky života. Svoje vlastné sračky.

Mňa sa nikto nepokúšal zastaviť, aby som sa nestala hospodyňkou. V manželstve som robila viac než som musela. Ale prečo? Aby bol on šťastný? A kto je šťastný teraz?

Už viac nechcem zápasiť.

Jednoducho chcem len obyčajný ľudský vzťah bez „daj mi to čo chcem a ja ti dám niečo iné“.

Teraz chcem milovať, smiať sa, chodiť do kina, na festivaly, neodkladať nič na „keď deti vyrastú“. Pracovať tam kde sa mi páči. Nesnažiť sa bojovať o domácnosť, ktorá je aj tak na p***. Zhodnúť sa s človekom. Nie sa hádať ale zhodnúť sa. Dokonca aj v tom v čom spolu nesúhlasíme. A nepitvať mozog sebe aj jemu. A v noci nespať, pretože sa mi to tak páči.

A v podstate ešte oveľa viac. Jednoducho touto cestou „chcem“ človeka, ktorý si zvykol nič nechcieť, čo je ťažko pochopiteľné.

Ale všetko čo chcem je egoistické. Po prvé vzťahy.

Mali by byť jednoduché a nie celé roky človeka pretvárať na trosku. A nikto by nikoho nemal zatlačiť do kúta a pred nosom mu mávať „popisom práce“.

Je***té pravidlá. Som proti nim, neopravovala som ale som polámala, spálila, vzdala sa všetkého, zostalo mi nič. A zároveň všetko.

Prišiel čas teraz žiť takto».

Známe mnohým ženám. Vysvetľuje to dôvod súdržnosti, ktorý medzi nami vládne. Od obyčajných dievčat, outsiderov spoločnosti, od modeliek po predavačky, od slušných k bláznivým. Týka sa to nás všetkých. Ideme od jedného extrému k druhému. A nikdy to neskončí dobre. Po kardinálnej zmene správania nevyhnutne nasleduje výbuch pocitov alebo tichá depresia.

Je vám známy stav, ktorý opísala Yarina May vo svojom príbehu? Ako by ste poradili s ním bojovať? Napíšte nám do komentárov.

zdroj: ofigenno.com

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
«Koho v žene prebudíte, s tým sa budete musieť uspokojiť» — je národné príslovie. Na mnohých..." />