Trojičky boli rozdelené pri pôrode za účelom tohto brutálneho spoločenského experimentu…Je vôbec toto normálne?

V roku 1980 začal 19-ročný Robert Safran študovať na jednej z amerických vysokých škôl v New Yorku. K jeho veľkému prekvapeniu ho spolužiaci a okolie okamžite prijali. Chlapci ho brali ako svojho najlepšieho kamaráta a dievčatá sa mu doslova hádzali okolo krku. Dokonca mu dali aj prezývku – Eddie…

Nie je to zlý začiatok pre námet na mysteriózneho filmu, čo poviete? Príbeh však pokračuje ďalej. Robert sa jedného dňa dal do reči so svojim susedom Michaelom Domitsom, ktorý mal za spolubývajúceho Eddieho Gallanda. Práve ten sa podobal na Róberta ako vajce vajcu.

Eddie bol preložený na inú školu, no keď ostatní videli Roberta, všetci si mysleli, že sa vrátil naspäť. Vyzerali totiž úplne identicky: vlasy, postava, účes, spôsob rozprávania…Michealovi Domitsovi sa podarilo zistiť, že obaja mladí muži sa narodili 12.7.1961 a boli dvojčatá, hoci si ich adoptovali dve odlišné rodiny.

Robert a Eddie sa nakoniec stretli aj osobne. Ich príbeh spôsobil v médiach obrovskú senzáciu. Neskôr sa však ukázalo, že šťastné stretnutie bratov nie je všetko!

Po zmedializovaní ich príbehu sa objavil na scéne ešte jeden muž menom David Kellman. Tvrdil, že vyzerá presne ako oni. Po tejto udalosti sa obrátili na adopčnú agentúru, kde im povedali, že mali ešte jedného brata, no ten zomrel krátko po narodení. Zvyšných chlapcov rozdelili do rôznych rodín.

Ukázalo sa, že Robert sa narodil ako prvý, potom nasledoval David a Eddie s rozdielom 27 minút. Príbeh troch bratov sa stal námetom na dokumentárny film s názvom „Traja identickí cudzinci“. Niekoľkokrát ich pozvali aj do televízie a slávu si užívali plnými dúškami.

Dobrá povesť bratov sa zakolísala, keď sa zistilo, že Robert bol nedávno odsúdený za neúmyselnú vraždu. Počas lúpeže zomrela 86-ročná obeť, ktorá bola usmrtená pomocou páčidla. Súd rozhodol, že muž sa priamo nezúčastnil na trestnom čine a odsúdil ho na 5 rokov nápravných prác v detskom domove.

Opatrovníci chlapcov sa pokúšali zistiť, prečo ich agentúra neinformovala o tom, že ich deti majú aj ďalších súrodencov. Navyše, zdalo sa divné, že v každej z adoptovaných rodín bola aj dcéra, ktorá bola o dva roky staršia ako chlapci. Spočiatku zamestnanci agentúry tvrdili, že ide len o náhodu…


V dôsledku toho sa s pomocou novinárov dostali ku koreňu vecí. Výsledkom bol fakt, že chlapci sa stali súčasťou sociálneho experimentu zameraného na štúdium vplyvu génov a životného prostredia. Výskum viedol Dr. Peter Neubauer.

Adoptívnym rodinám bolo povedané, že ich deti sa zúčastňujú experimentu na štúdium vývoja dieťaťa. Preto noví rodičia Eddieho, Roberta a Davida pravidelne vozili chlapcov do nemocnice, kde podstupovali rôzne testy inteligencie, vývoju a podobne. Nikto však nevedel, že v okruhu 100 míľ žijú všetci traja bratia.

Deti boli špeciálne umiestnené v rodinách s rôznymi príjmami a statusom v spoločnosti. V tomto prípade sa po rokoch ukázalo, že chlapi fajčia rovnaké cigarety, že zbožňujú rovnakú kuchyňu a ich návyky sú veľmi podobné.

Experimentu sa zúčastnili aj iné deti, ale ich výsledky neboli nikdy publikované v dôsledku extrémne negatívnych reakcií. Je zaujímavé, že doktor Neubauer, až do svojej smrti v roku 2008, veril, že to robí správne…

Pokiaľ ide o osud znovuzjednotených trojčiat, najskôr sa všetci preložili na jednu fakultu a otvorii si reštauráciu, ktorá sa v prvom roku fungovania tešila obrovskej popularite. Potom však medzi bratmi začali vznikať nezhody.

Robert nakoniec tento biznis opustil a začal s kariérou právnika. Keď mal Eddie 33 rokov, spáchal samovraždu, po ktorej zanechal svoje dieťa a ženu. Následkom toho sa David rozhodol reštauráciu zatvoriť a zamestnal sa ako poradca v poisťovníctve.

Po Eddieho smrti sa ukázalo, že v detstve mali chlapci podobné psychické problémy. Všetci sa udierali hlavami o posteľ keď na nich prišiel emočný záchvat. Možno je to dedičné, ale o duševnom zdraví biologických rodičov detí nie je nič známe.

Logickým koncom tohto príbehu budú slová Davida: „Nazývajú nás účastníkmi. Neboli sme účastníkmi. Boli sme obeťami.“

Ak vás tento článok zaujal, podeľte sa o neho aj s vašimi priateľmi na Facebooku!

prečítaj si aj: Hovoril, že jeho žena sedí neustále doma. To, čo mu na to odpovedala, si zaslúži ovácie!

zdroj: videoboom.cc

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
V roku 1980 začal 19-ročný Robert Safran študovať na jednej z amerických vysokých škôl v New..." />