„Je to obyčajné dieťa.“ Matka si uvedomila, že jej dcéra má Downov syndróm počas pôrodu do vody…

Nie nadarmo sa hovorí, že veľká rodina predstavuje veľkú zodpovednosť. Môj kamarát Erik je presne z takejto rodiny a aj napriek všetkému je to najveselší človek akého poznám.

Musí ťažko pracovať, aby mohol zabezpečiť svoju rodinu. Na druhej strane, sú jeho jeho deti nesmierne vďačné, nezvaľujú všetky problémy na svojho otca a sú naučené pomáhať si navzájom. Presne o takejto rodine sa dočítate v nasledujúcom článku.

Neverím, že mnoho párov sa rozhodne naplánovať si rodinu s 5 deťmi.

Je neuveriteľne ťažké zvládať prácu, domáce práce a štyri deti. Predstavte si, aké to je, keď viete, že na ceste máte 5. dieťa? Emócie sa vytrácajú.

Pamätám si, ako som sa rozprávala so svojou pôrodnou asistentkou Katelyn a tá mi s láskou povedala, že je to Božia vôľa. Tak som si tým teda opäť prešla. Bála som sa, čo na to povedia moji priatelia. Všetci však boli šťastní a moje obavy sa pomaly začali vytrácať.

Keďže to bolo už moje piate dieťa, vedela som, čo ma čaká, preto som sa na to nijako špeciálne nepripravovala. Môj manžel a deti mi však boli veľkou oporou.

Ešte som nevedela, čo to bude chlapček alebo dievčatko, preto som bola na pochybách, či máme detskú izbu premaľovať na ružovo alebo nie. Tehotenstvo prebiehala ako zvyčajne, no aj napriek tomu som bola ako na ihlách…

Keď sa celé tehotenstvo pomaly blížilo ku koncu, začala som cítiť, ako dieťatko dýcha. Bolo veľmi zvláštne, nebolo to ako tlkot srdca či tlak v lone. Pri porovnaní, koľkokrát som bola tehotná, pochopila som, že niečo nie je v poriadku.

V jeden krásny deň, v 39. týždeň tehotenstva, som upratovala a z ničoho nič som zacítila niečo zle. Sotva som sa doplazila do kúpeľne.

Stalo sa to. Narodilo sa mi dieťatko, bez akejkoľvek pomoci. O takomto pôrode som vždy snívala, hoci som si myslela, že mne sa to nikdy nestane. Keď som však uvidela tváričku môjho dieťaťa, ostala som v šoku – moje dieťa má Downov syndróm.

Potom som sa pozrela dole a uvedomila som si, že je to dievčatko. Okamžite som zabudla na nejaký syndróm. Ďalšia dcéra, bola som šťastím bez seba.

Počas nasledujúcich pár dní som mala mierne obavy pri pohľade na malú. Vyzerala nezdravo a slabo. Bola som znepokojená jej nepravidelným dýchaním. Dcérka sa odlišovala od ostatných novorodencov.

Keď ju previezli na prehliadku do nemocnice, moja pôrodná asistentka Katelyn bola až neobvykle znepokojená. Po absolvovaní niekoľkých vyšetrení a testov nás lekári informovali, že dcérka má Downov syndróm. Moje obavy boli potvrdené, no bolo mi to jedno. Milovala som ju z celého srdca a prijala ju takú, aká je.

Bohužiaľ u nej objavili aj srdcovú vadu, preto sa v súčastnosti pripravujeme na operáciu srdca, ktorú lekári naplánovali už v blízkej budúcnosti.

Naša malá Adameus je neobvyklé dieťa: plače, keď je mokrá, prosí o dojčenie, usmieva sa a ťahá sa k nám pomocou svojich ručičiek. Veríme, že Pán nám ju zaslal na tento svet z nejakého dôvodu. Naše malé dievčatko sa stalo právoplatným členom rodiny a jej diagnóza na tomto fakte nič nemení.

Sila vôle a odhodlanie ženy sú priam obdivuhodné. Nie je jednoduché zmieriť sa s tým, že vaše dieťa trpí práve takouto diagnózou. Najdôležitejšie ale je, aby ste ho obklopili nekonečnou láskou a starostlivosťou. Potom zabudnete, že existuje nejaký Downov syndróm…

zdroj:videoboom.cc

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
Nie nadarmo sa hovorí, že veľká rodina predstavuje veľkú zodpovednosť. Môj kamarát Erik je presne z..." />