Potreboval novú obličku. Na výzvu o pomoc odpovedal len jeho spolužiak, hoci sa nevideli 50 rokov

Charlie Ball a Kenneth Walker boli pred 50 rokmi spolužiaci, no v súčastnosti žili každý v inej časti krajiny, píše CNN. Aj napriek času a vzdialenosti sa dokázali znova stretnúť, no nie preto, aby si zaspomínali na staré školské časy.

 

Charlie a Kenneth neboli v škole priatelia a dokonca sa spolu ani len nerozprávali.

Keď sa Kenneth rozhodol minulý rok rozposlať e-maily všetkým svojim spolužiakom, v ktorých ich žiadal o pomoc s transplantáciou obličiek, Charlie bol jediný, kto mu odpovedal. Rozhodol sa teda obetovať svoju obličku.

„Myslím, že nikto, na koho by som sa obrátil, by to neurobil,“ povedal Ball po operácii. „Myslím, že to závisí od človeka.“

Trvalo niekoľko mesiacov, kým vyladili všetky rozdiely. Spolužiaci sa prvýkrát stretli vo Washingtone, kde Kenneth v súčastnosti aj žil.

Potom išli do nemocnice Georgea Washingtona, kde podstúpili operáciu.

 

Kenneth sa so zdravotnými problémami začal potýkať, keď pracoval v Južnej Afrike. Diagnostikovali mu nesprávne ochorenie a podstúpil liečbu, ktorá mu samozrejme nepriniesla žiadne pozitívne výsledky.

Následne sa vrátil do Spojených štátov, kde si už myslel, že jeho dní sú zrátané. Zúfalo potreboval obličku a tak ho zaradili do čakacieho zoznamu na transplantáciu. Jeden z jeho priateľov mu povedal, aby skúsil hľadať pomoc u svojich bývalých spolužiakov.

Kenneth tak urobil, a na začiatok e-mailu napísal „Žiadam o pomoc, aby som mohol ostať nažive.“

„Nikdy som si nepredstavoval, že budem musieť niekoho žiadať, aby sa stal darcom obličky a mohol tak zlepšiť moju kvalitu života,“ napísal Kenneth.

Ďalej vysvetľoval, aké náročné je získať zdravú a životaschopnú obličku na transplantáciu. Muž dodal aj to, že sa nič nestane, ak jeho ponuku odmietnu či odignorujú. Koniec koncov, jeho cieľom bolo tiež zvýšiť povedomie ľudí o tomto ochorení.

„Zamyslite sa nad tým, že by ste sa po smrti stali darcom orgánov. Žiadam Vás, aby ste môj príbeh zdieľali zo všetkými ľuďmi, ktorých poznáte. Rád by som upriamil pozornosť aj na ľudí trpiacich touto nepríjemnou chorobou, napísal.

Dúfam, že moje úsilie mi pomôže získať obličku čo najrýchlejšie. V prípade že nie, možno sa nájdu ľudia, ktorí začnú premýšľať o pomoci ľuďom čakajúcich na spomínanom zozname.“

Netrvalo ani 15 minút a Charlie sa s ním skontaktoval. Jeho rozhodnutie bolo pre Kennetha niečo ako nový vietor do plachiet. Zároveň bol aj mierne prekvapený, keďže žil v prostredí, v ktorom bolo isté rasové napätie.

Malý problém nastal, keď sa dozvedeli, že pacienti nad 60 rokov sa už nemôžu považovať za darcov. Charlie Ball sa ale nachádzal v skvelej forme, a lekárom tak nič nebránilo v tom, aby podstúpil transplantáciu.

Mužova rodina nebola vôbec prekvapená jeho rozhodnutím . Už niekoľko rokov sa venoval rôznym druhom dobrovoľníctva a snažil sa nasledovať životné motto: „Čo dávame, to aj dostávame.“

V súčastnosti sa obaja muži podrobili rehabilitácii, cítia sa dobre a tešia sa na odchod z nemocnice. Charlie sa plánuje už čoskoro vrátiť do Kalifornie. Toto povedal o svojom šľachetnom čine.

„V živote je toľko nevysvetliteľných náhod. No ja neverím na náhody, verím na zázraky. Posielam mu kúsok svojho tela. Boh mi dal dve obličky, teraz chápem, prečo to to tak urobil.“

Ako by ste sa v takejto situácii zachovali vy? Podeľte sa s nami o vaše názory aj v komentároch!

zdroj:boredpanda.com

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
Charlie Ball a Kenneth Walker boli pred 50 rokmi spolužiaci, no v súčastnosti žili každý v..." />