„Rezala som si žily už počas medových týždňov,“ – princezná Diana v úprimnom rozhovore

V roku 1981 sa celý svet radoval, keď dedič britského trónu, princ Charles, si konečne našiel dámu svojho srdca a oženil sa s ňou. Zdalo sa, že Diane Spencer, zástupkyňa šľachtickej rodiny, bola ideálnou voľbou pre budúceho kráľa.

Naozaj ale bolo všetko také ružové, ako bolo prezentované bežnému obyvateľstvu? Po 10 rokoch sa princezná z Walesu rozhodla povedať celú pravdu o strašnom manželstve. Tragédiou bolo, že už od prvých dní svojho manželstva bola hlboko nešťastná.

V roku 1991, kedy dôvera medzi oboma manželmi bola na bode mrazu, Diana sa rozhodla poskytnú dôverný rozhovor blízkemu priateľovi a známemu novinárovi Andrewovi Mortonovi.

Morton pred Dianou dodržal svoje slovo o tom, že tento rozhovor nikdy nezverejní. Zostal nedotknutý až do jej smrti v roku 1997. Následne po tom, sa hrozivé detaily zo života kráľovskej rodiny stali verejným majetkom a nočnou morou obyvateľov Buckinghamského paláca.

Problémy v rodinnom živote sa začali už od prvých dní spoločného manželstva. Rozhodnutím princa Charlesa sa manželia premiestnili do rodinného sídla lorda Mountbettena, zosnulého strýka strýka princa Philipa. Táto pochmúrna stavba sa stala akýmsi väzením pre kedysi veselú Dianu.

Viete, bola to nočná mora. Všetky moje nádeje na šťastný život sa zrútili v priebehu niekoľkých dní. Keď sme sem prišli, Charlesovi poslali sedem nových kníh od Lawrenca van der Posta (juhoafrický filozof a výskumník), ktoré ešte nečítal. Každý deň ich čítal nahlas a nútil ma, aby som analyzovala to, čo som počula,“ spomínala si Diana.

Po bolestivých dňoch strávených v zajatí starobylého sídla sa pár vydal na výlet na kráľovskej jachte. Druhá časť medových týždňov si sľubovala, že bude trochu lepšia, ale nebola.

Práve tu bola zhotovená väčšina fotiek, ktoré opisovali medové týždne kráľovského páru ako rozprávku. Toto obdobie bolo pre Dianu tým najhorším v jej živote: 4-krát denne zažívala vážne nervové poruchy, ktoré jej takmer zázrakom nepoškodili aj zdravie.

Na jachte bolo obrovské množstvo hostí z vysokej spoločnosti. 21 dôstojníkov a 256 šľachticov. Bolo nutné dodržiavať tzv. dress code: večerné šaty a fraky. Každý večer tam hrával vojenský orchester a na každú večeru som musela sprevádzať svojho manžela a baviť hostí. Nemala som chvíľu pokoja, bála som sa, že sa s tým nebudem môcť vysporiadať.

Počas týchto dní som sa už nedokázala ovládať. Musela som 4-krát denne prekonávať útoky nekontrolovateľnej agresie. Po nich som vždy dostala hlad, no akonáhle som vzala jedlo do rúk, prišlo mi nevoľno. Vyplakávala som si oči. Všetko bolo zle a ja som už z toho bola nesmierne unavená.

Po plavbe sme sa vrátili naspäť na hrad Balmoral, kde na mňa čakali každodenné nočné mory. Okrem toho som všade videla Camilu, stále som si myslela, že jej Charles volá každých 5 minút a ohovára ma. Môj stav sa neustále zhoršoval.

Charles sa chcel vždy prechádzať, miloval prechádzky po paláci. Jeho najväčším potešením bol pohľad na vrchol najvyššieho kopca a čítanie kníh od Lawrenca van der Posta alebo Carla Junga. Musela som to robiť aj ja, no takýto druh oddychu ma psychicky unavoval.

Pre Charlesa som bola vždy na treťom mieste. Miloval svoju matku a babičku. Keď sme boli v jednej miestnosti, vždy sa venoval kráľovnej: „Mama, chcete sa napiť?“, potom: „Babička a vy?“ a až potom sa obrátil na mňa: „Miláčik dáš si?“

Moja babička, lady Fermoy mi pred svadbou povedala: „Drahá, život a humor týchto ľudí sú úplne odlišné. Nemyslím si, že takýto život ti bude vyhovovať.“ Bola to pre ňu rana, keď som ju nepozvala na svadbu.

V Balmorale sme museli bývať od augusta do októbra. Neustále ma sprevádzali myšlienky o samovražde, dokonca som sa snažila podrezať si žily. Neustále tam pršalo, čo mi môj stav nezlepšovalo. Nakoniec mi povedali: „Vyzeráte veľmi zle. Vytŕčajú ti kosti.“

Často sa stáva, že z rozprávky sa stane len klam. Koľko dievčat na tejto planéte sníva o tom, ako sa oženiť s princom? Len žiadna z nich si pravdepodobne nevie predstaviť, aké náročné či už fyzicky alebo psychicky, je byť skutočnou princeznou.

Je ľahké ležať na gauči, jesť sendviče s lacnou klobásou kúpené za mizerný plat a hovoriť o tom, aké ľahké je byť boháčom, slávnym, prezidentom či kráľom. Napokon by ste boli radi, že si môžete žiť pokojným a bezstarostným životom.

zdroj:videoboom.cc

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
V roku 1981 sa celý svet radoval, keď dedič britského trónu, princ Charles, si konečne našiel..." />