Otázka rodovej rovnosti sa stala veľmi populárnou. Čoraz častejšie môžeme počuť, že ženy sa snažia dokázať svoju rovnosť s mužmi, ale v Španielsku je to celkom opačne. Otvorili tu totiž školu, kde sa dospievajúci chlapci učia robiť domáce práce.

V staromódnych predstavách o úlohách mužov a žien, boli muži tí, ktorí zabezpečovali svojej rodine všetko, čo potrebovali a ženy upratovali, čistili, varili a vychovávali deti. Ale teraz sa všetko zmenilo – ženy si budujú úspešnú kariéru a muži neraz zostávajú doma v úlohe gazdinky. Napriek tomu sa ženy sťažujú, že okrem normálnej práce sú stále zaťažované domácimi povinnosťami.

Prečo si mnohé ženy stále myslia, že väčšina domácich prác zostáva na ich pleciach? Možno preto, že muži nevedia, ako majú tieto domáce práce robiť.

Existuje na to pádny dôvod. V detstve takmer všetky dievčatá pomáhali matkám a babičkám s varením, čistením, umývaním a šitím. No čo v tom čase robili chlapci?

Preto by nemalo byť prekvapujúce, že dospelí muži sa nedokážu vysporiadať s domácimi prácami, ak s nimi neboli v kontakte už od svojho detstva.

Škola Montekastelo v Španielsku zaviedla do svojho programu hodinu o domácnosti pre mladých mužov navštevujúcich túto školu. Vzdelávanie sa týka viacerých oblastí, od varenia a šitia až po nábytkárske a inštalatérske opravy. Gabriel Bravo, vedúci triedy pre domácnosť, povedal:

„Pre našich študentov je dôležité, aby sa naučili, ako robiť domáce práce už počas školských rokov, aby keď dospejú, sa mohli vyrovnať s touto prácou popasovať tak dobre, ako aj samotné ženy. Vďaka tomu si uvedomujú potrebu delenia zodpovednosti.“

Spočiatku boli mnohí chlapci v rozpakoch, ale po tom, čo videli, ako ich spolužiaci robia pokroky, sa k nim rozhodli pripojiť a teraz už vedia žehliť, variť a šiť.

Je prekvapujúce, že niektorí chlapci si ako prvé vzali do rúk žehličky, no sme presvedčení, že tomuto kroku sa potešia aj ich rodičia.

V minulosti neboli tieto hodiny ničím výnimočným a boli považované za samozrejmosť. V dnešnej dobe sa to vníma ako rarita, ktorá sa tak často nevidí. Myslíte si, že niečo podobné by sa malo aplikovať aj do súčasného systému vzdelávania?