Unikátne a emotívne svedectvo chlapca, ktorý prežil Pochod smrti

Detí, ktoré prežili útrapy nacistických táborov bolo málo. Ak sa to niekomu podarilo, bol to skôr zázrak. Tento zázrak prežil aj Pavel Taussig, ktorý mal presne jedenásť rokov, keď sa ocitol v Auschwitzi.

Písal sa rok 1981, keď sa Pavel Taussig rozhodol vytvoriť pre svojho staršieho syna k jeho jedenástym narodeninám  svoj životopis, ktorého súčasťou boli aj spomienky na koncentračný tábor.

On sám mal totiž presne jedenásť rokov, keď sa ocitol v Auschwitzi.

Neskôr prežil ešte tábory Mauthausen, Melk a Gunskirchen a tiež neslávne známy Pochod smrti.

Pri opisovaní zážitkov používal len svoje vlastné zápisky. Pred mnohými rokmi si písal denník a zážitky – od zatknutia cez koncentračné tábory až po oslobodenie tak, ako ich mal čerstvo v pamäti. S nikým pritom o nich nerozprával, písaním si krátil dlhé chvíle v nemocniciach v Rakúsku, kde bol ešte presvedčený, že ani jeden z jeho rodičov vojnu neprežil.

 

Postupne potom Pavel Taussig tento text doplnil o poznámky, dokumenty vystavené v koncentračných táboroch a tesne po oslobodení aj o prepis pôvodného denníka, ktorý písal od 4. Mája 1945 do 27. Júla 1945.

Vznikla tak unikátna kniha plná jedinečných dokumentov a autentických zápiskov, ktorá približuje neľudské zlo, ktorým museli prejsť milióny ľudí v koncentračných táboroch, očami naivného chlapca.

 

Ukážka z knihy:

Toto sú moje zápisky po oslobodení z koncentračných táborov Auschwitz, Mauthausen, Melk a Gunskirchen a o tom, ako som prežil Pochod smrti.

                                                                                                                      Pavel Taussig

                                                                                                                      11 a ½ roka

Od nášho oslobodenia…

Tento denník som písal od 4. Mája 1945. V ten deň nás oslobodili. Strávil som pol rola v lágri, úplne mi to stačilo. Bol som v Auschwitzi (Birkenau), Mauthausene, Melku, Mauthausene a v Gunskirchene.

Jedno horšie ako druhé. Z Birkenau mám vytetované číslo B-14 328 a z Mauthausenu číslo 117388 na pliešku. Budem písať tento denník čo najdlhšie. Doma budem mať aspoň pamiatku na prvé dni slobody.

 

4.5.1945 Očakávaný večer

Štvrtého nás oslobodili. Asi o siedmej hodine k nám konečne zavítali naši osloboditelia. To bolo radosti! Lágrom rýchlo prešlo americké auto. Ľudia naň naskakovali a nadšene objímali vojakov sediacich vnútri. Všade ležali pušky nemeckých vojakov. O chvíľu sme začali rabovať sklad potravín. Ja som priniesol cukrovú repu. Kamaráti priniesli chlieb, margarín, soľ, surové konské mäso a iné veci. Keď sme boli všetci pokope, tak sme sa s chuťou navečerali. Každý mal krajec chleba s margarínom a potom sme žrali repu. Maďari medzitým začali odchádzať smerom do Welsu. My sme si o deviatej ľahli s úmyslom, že zajtra pomašírujeme domov.

ZAKÚPITE NA GRADA.SK

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
Detí, ktoré prežili útrapy nacistických táborov bolo málo. Ak sa to niekomu podarilo, bol to skôr..." />