Zdravotná sestra drží v rukách umierajúceho novorodenca. To, čo napísala na Facebooku, dodáva silu a … vháňa slzy do očí

Mária Škultétová je jednou z tých profesionálnych ošetrovateliek, ktoré do svojej práce vkladajú celé srdce. Mladé dievča si uvedomuje, že jej povolanie nie je vždy dostatočne ocenené … Nemnoho ľudí vie, s ako bolestnými (ale tiež i radostnými!) Udalosťami je spojená práca na oddelení intenzívnej starostlivosti. Z tohto dôvodu Mária zverejnila na Facebooku, pochopiteľne so súhlasom matky dieťaťa, snímku s mŕtvym zverencom, ktorý navždy zostane v jej pamäti …
Takmer všetci vedia, že som zdravotná sestra, ktorá sa stará o novorodencov na oddelení intenzívnej starostlivosti. Veľa ľudí si, žiaľ, myslí, že jediné, čo robím, je kŕmenie a kolísanie predčasne narodených detí … Lenže moja práca vyžaduje oveľa viac.

Starám o predčasné narodené deti, aby mohli žiť bez modernej medicíny.

Celú dobu kontrolujem, či sa im vedie dobre, podávam im lieky a robím vyšetrenia.

Učím neskúsených otcov, ako sa vymieňajú plienky.

Pokladám malého drobca, ktorý je pripojený k zložitým prístrojom s trubičkami, na prsia matky a pomáham jej, keď ešte nemá silu, aby svoje dieťa udržala.

To ja dodávam silu a nádej čerstvej matke, ktorá v podstate ešte nič nevie …
Súčasne s rodičmi sa radujem z každého malého úspechu, či už je to odstránenie ďalšej trubičky alebo dobrých krvných výsledkov.

Nesmierne sa radujem, keď sa po niekoľkých mesiacoch zápasu rodičia môžu môžu vrátiť domov so svojím dieťaťom v náručí.

Som svedkom zázrakov, ale aj vidím tragédie ťažko opísateľné slovami.

Pomáham oživovať malinké deti, keď ich srdiečka nechcú ďalej pracovať.

Stále sa trápim otázkami, čo sme mohli urobiť inak, aby sme mohli dieťa zachrániť …

To ja odovzdávam bábätka rodičom, aby v ich náručí mohla stráviť poslednej minúty života, keď je medicína bezmocná.

To ja im podávam lieky, aby odchod nebol bolestivý.

Pomáham uplakaným rodičom robiť sadrové odliatky na pamiatku po ich deťoch.

Snažím sa, ako môžem, pomôcť rodičom uchovať si pekné spomienky na ich bábätko … To sú chvíle, kedy sa slzy prelínajú s úsmevom.

Stojím vedľa rodičov, keď sa lúčia s milovaným dieťaťom.

Stáva sa mi, že plačem už v aute, v sprche alebo tesne pred odchodom z domu do práce.
Našťastie nachádzam podporu u svojich kolegýň, iných zdravotných sestier. Mám radosť z toho, že v ťažkých chvíľach sú so mnou a že môžem počítať s ich múdrosťou a oddanosťou.

Moja práca obnáša oveľa viac, než by sa mohlo zdať.

Mária pripojila tieto slová k fotografii chlapčeka, o ktorého všetci toľko bojovali, ale ktorého sa im nepodarilo zachrániť. Pamätajme na to, že sa zdravotné sestry deň čo deň stretávajú s nepredstaviteľnou bolesťou. Vážme si ich práce.

Chod hore