Úvaha na zamyslenie: Jediná cesta je generačná výmena…

          Podľa najnovších demografických prieskumov sa jednotlivé generácie oddeľujú magickou hranicou číslom 15. Tzn. že každých pätnásť rokov máme dočinenia s človekom z inej generácie.

Popravde vek je len relatívny pojem, ide o skúsenosti, zážitky a životné situácie, ktoré človek prežil a vyriešil, poprípade pri nich „ padol na hubu“. No aj ten najvitálnejší a najskúsenejší človek, skôr či neskôr musí prenechať svoje miesto niekomu mladšiemu. Pomôcť mu sa tomu  zlému vyvarovať a to dobré znásobiť. To je poslanie generácií.

          Keď nám dosluhuje počítač alebo práčka, tak si predsa nekúpim presne ten  istý kus v inej farbe, keďže viem, že skôr či neskôr ho stihne rovnaký osud…. To máte ako pri kampani, staré zhnité auto vo fungel novej zlatej fólii, no tá sa po voľbách odlepí a máte zas a znova staré „dobré“…. Tak to bohužiaľ funguje na našej scéne 26 rokov no resp. od kedy si pamätám. Fenomén, ktorý sa snažia celé storočia vynájsť tzv. Perpetuum mobile, u nás v slovenskej politike funguje priam dokonale.

Striedanie rôznomenných chápadiel jednej a tej istej chobotnice, a ak sa medzi ne dostane hocaká iná rybka, tak ju posluhovači prv zlynčujú a potom samozrejme zjedia. No keby tých rýb bolo 10, a keby ich bolo 1000 a keby 100 000… Chobotnica by  musela vypustiť atrament a zdúchnuť čo najďalej.

         Znásobuje to myšlienka, že množstvo z „tých“ vyvolených sa naučilo „privyrábať si“ ešte za starého režimu, a v tom novom „nenazdajky zistili“ , že so slovíčka „privyrábať“ je zrazu rozpredávať a geometrickým rádom bohatnúť.

       Veľmi si vážim starších ľudí, mám rád ich rady, zážitky a uvedomujem si, že bez ich snahy by tu ani jeden z nás nebol. No svet okolo sa mení, potraviny treba preberať, Éčka sú v takmer každom výrobku,  lokálne potraviny idú do koša, alebo do iných krajín Európy. Všetko čo bolo naše, lokálne a dobré, už pomaly ani neexistuje… Politika na Slovensku sa zaoberá všetkými bytosťami sveta, všetkými krízami a utópiami Európy, no zabúda na skutočné jadro a to sme My, obyvatelia tejto krajiny, potomkovia Slovanov, ktorí pred stáročiami formovali Európu. Európu v ktorej sme momentálne niekde na chvoste.

         Zmeniť a rozvíjať kraj si vyžaduje veľa, veľa nasadenia, moderný pohľad na riešenie otázok, neustále vymýšľanie projektov a hľadanie financií. Nie je to beh na 100 metrov, je to štafeta na 10tky kilometrov a niekto začať musí. Jedna myšlienka, pozitívne myslenie a pár ľudí s odhodlaním nie kradnúť, ale niečo urobiť, urobí divy.

        Nemôžme sa uspokojiť  s tým, že niekto len plní svoje povinnosti, že zapláta cestu raz za 10 rokov… A my ? Veselo tlieskame?… Keď idem v aute 50km/h cez dedinu, tiež ma policajt nezastaví a nedá mi 50 euro ako odmenu, že robím niečo, čo je moja povinnosť. 

           Je čas na generačnú výmenu, na výmenu ľudí,  ktorých priemerný vek je viac ako 55 rokov, na výmenu ľudí, ktorí mali už dosť možností niečo zmeniť a keď sa pozriem z okna, veľa toho nezmenili a keď aj áno,  obrali nás pri tom o toľko, že v konečnom dôsledku radšej nemuseli robiť nič.

              Ďakujeme Vám za podporu a verím, že raz sa uvidíme v cieli tejto 10tky kilometrov dlhej štafety. 

               Každý z Vás je momentálne rozhodca, ktorý 4. 11 rozhodne, kto vyštartuje a ponesie túto štafetu.

Autorom je nezávislý kandidát za poslanca Jozef Molnár do KSK za Košice 1.