Manžel príde večer z práce domov. Otvorí dvere a ovalí ho ne vyvetraný zápach. Z obývačky duní zvuk z telky. Do toho počuje detské hlasy.
Kráča cez porozhadzované topánky, cez kopec hračiek do kuchyne, tam to vyzerá ako po výbuchu bomby. Po zemi rozsypané corn flakesy, vyliate kakauko. Načaté jablká, ohlodaná vianočka.
Cestou zahliadne kúpeľňu, ktorá sa podobá skôr na verejné sprchy na plavárni. V obývačke je porozťahovaný toaletný papier, úplne všade.
V záplave hračiek a porozhadzovaných vankúšov nachádza dve deti v skrýši za gaučom. Jedno v pyžamovom tričku s holým zadkom, druhé omotané toaleťákom.
“Ockooooo! Hráááme sa na múmiu!!” vrhnú sa na vystrašeného rodiča.
Príde do spálne, kde to nevyzerá o nič lepšie, odthrnutá záclona na okne svedčí o tom, že deti zase neodolali a skákali z okna na posteľ.
Na posteli leží vysmiata manželka, s časopisom v ruke, pokojne pozdraví manžela: “Ahoj miláčik! Vieš, ako sa ma každý večer pýtaš, že čo som dnes celý deň robila?
Tak dnes som nerobila nič.”