Napínavé dobrodružstvo dvojitého agenta so všetkými jeho osobitými detailmi – od šifrovaných signálov na inzertnom portáli až po lásku ruského agenta ku kuracím krídelkám.
Strhujúco zábavné rozprávanie má spád filmu a senzačnosť večerných správ.
Ako chytiť ruského špióna, príbeh o výzvednej službe, ktorý sa naozaj stal, vyšiel knižne v desiatke krajín a spoločnosť 20th Century Fox už kúpila práva na filmové spracovanie.

Celé tri roky Naveed Jamali donášal Rusom na Američanov. Vymieňal USB kľúče s tajnými technickými údajmi za obálky s peniazmi, zapredával svoju milovanú vlasť za stolmi v hlučných reštauráciách a na tichých parkoviskách. Alebo si to aspoň Rusi mysleli. V skutočnosti bol tento mladý americký civilista dvojitým agentom a v utajení pracoval pre FBI. Studená vojna sa neskončila. Len sa zdokonalili technológie.

Dovtedy nemal so špionážou nijaké skúsenosti. Všetko, čo vedel o práci v utajení, pochytil z televíznych seriálov či repríz kultových špionážnych filmov. Napriek tomu v úsilí získať skúsenosti potrebné na prijatie do dôstojníckeho programu amerického námorníctva presvedčil Rusov aj FBI, že sa mu dá veriť.

S využitím šarmu, ľstivosti aj za obrovskej dávky naivity bol nielen vyrovnaným súperom veterána ruskej rozviedky, ktorého úlohou bolo lákať nových spolupracovníkov na americkej pôde, ale nakoniec prešiel cez rozum jemu aj jeho nadmieru zvedavým nadriadeným.

Popritom sa Jamalimu a agentom z FBI podarilo poodkryť špionážnu činnosť ruskej misie pri OSN v New Yorku a zaznamenať pre USA dôležité body v rastúcom napätí medzi Washingtonom a Moskvou.

Ako chytiť ruského špióna je jedinečný príbeh o tom, ako nevinné dobrodružstvo jedného zanieteného mladíka prerástlo do skutočnej operácie americkej kontrarozviedky.

Prečítajte si krátky úryvok:

Môj jedenásty september sa neodlišoval od jedenásteho septembra väčšiny Američanov. Všetci moji blízki sa v ten deň bezpečne vrátili domov. Každá maličkosť však nadobúdala nové, väčšie rozmery. Obavy a strach bolo cítiť vo vzduchu. Mobilné telefóny fungovali iba občas. Veľa ľudí v New Yorku, ktorí sa nemali ako dostať domov, prespávalo u priateľov a kolegov. Trvalo nám niekoľko dní, kým sme našli môjho bratanca JD-ho, ktorý pracoval vo finančnej štvrti. Nič sa mu nestalo, ale to hľadanie nám dalo psychicky zabrať.

Vtedy ráno som si uvedomil, že niečo také ako bezpečný svet neexistuje. Žil som si vo svojej súkromnej bubline – občasné stretnutia ROTC, zamestnanie na Harvarde medzi miskami s cereáliami a pohodlnými kreslami, útulný byt vo Fenway, nenáročná práca a sľubná kariéra, slušný zárobok a rýchle autá – a naivne si myslel, že nás ochráni pred všetkým zlým. Svet sa vedel dramaticky zmeniť za zlomok sekundy. To sa aj stalo.

Tak som to vtedy cítil. A potom som začal uvažovať: A čo by som mohol urobiť ja?