Neseďte doma. Vyberte sa do sveta neuveriteľných dobrodružstiev! Nemusíte pritom ani opustiť svoje kreslo, stačí sa len načiahnuť za správnou knihou. Sú také, ktoré nás mnohému naučia, a potom sú tu tie, ktorých stránky nám rozprúdia krv v žilách, prebudia našu predstavivosť a unesú nás za hranice všednosti. Kniha Ničnever – Pozoruhodné skúšky Morrigan Crowovej je toho výborným príkladom. Nezáleží na tom, či máte desať alebo päťdesiat. Pri čítaní sa všetci stávame tými, ktorými by sme chceli byť. Verte tomu či nie, Morrigan si vás získa skôr než poviete Ničnever.
Tam, kde končí naša predstavivosť, začína fantastický príbeh Morrigan Crowovej.
Morrigan sa narodila v deň Zvečerenia v pozoruhodnom meste Jackalfax, v štáte nazývanom Veľký Vlčí Lán. Všetky deti narodené v tento deň sú poznačené tou najohavnejšou kliatbou. Po dovŕšení jedenástich rokov ich čaká záhuba. Ľudia z mesta sa im vyhýbajú a obviňujú ich zo všetkého zlého, čo sa kde udialo. Zlomená noha, infarkt či uhynutá mačka? Za všetko môže prekliate dieťa. Nečudo, že Morrigan nemá priateľov. Dokonca aj jej vzťah s rodinou je takpovediac vlažný, veď každý, na koho čo i len pozrie na ňu posiela sťažnosti. Verte tomu, že má všetkého plné zuby. Zvečerenie sa však neodvratne blíži či už prekliate dieťa žije v milujúcej rodine alebo nie.
Navyše, jej otcom je samotný štátny kancelár Corvus Crow, ktorý ide hrdo mestu príkladom. Hlavne, nech už kliatba pominie a zbaví ich, aj na úkor jeho vlastnej dcéry, toľkého nešťastia. Morrigan preto odovzdane čaká na deň, kedy… Kedy sa vlastne všetko zmení. Pokiaľ je mesto Jackalfax pozoruhodné, mesto Ničnever je absolútne úchvatné! Z pazúrov smrti sa ju rozhodne vyslobodiť veľmi populárny a veľmi nevšedný Jupiter North, majiteľ prinajmenšom podivuhodného hotela Deucalion, o ktorý sa stará gigantická mačka, a člen Spolku výnimočných.
Morrigan čaká dobrodružstvo, o ktorom ani nesnívala. Neverila, že po zime jedenásteho roku uzrie ďalšiu jar. Zároveň však musí dokázať, že si svoje miesto v Ničneveri skutočne zaslúži. Má na to jedinečnú, no aj jedinú príležitosť – štyri náročné a nepredvídateľné skúšky, vďaka ktorým sa môže stať súčasťou najprestížnejšej organizácie v meste – Spolku výnimočných. Má to len malý, zanedbateľný háčik. Morrigan, na rozdiel od ostatných nadaných detí, žiaden výnimočný talent nemá.
Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť tento výnimočný svet, môžete sa tešiť na úžasné bytosti, čarovné predmety a neuveriteľné zázraky, ktoré sú jeho každodennou súčasťou. Navyše, v kníhkupectvách je dostupný aj druhý diel Čarotepka – Poslanie Morrigan Crowovej, takže na pokračovanie nemusíte čakať ani chvíľu.
Prečítajte si ukážku:
Strach z prekliatia bránil slečne Linfordovej byť v jednej miestnosti so svojou žiačkou. Morrigan pripadalo čudné a nedôstojné, keď na ňu vykrikovala časovanie slovies spoza dverí. Štvalo ju to čoraz väčšmi, až napokon prestrčila cez kľúčovú dierku zlomené pero, priložila k nemu ústa, fúkla a postriekala slečne Linfordovej celú tvár čiernym atramentom. Bola ochotná pripustiť, že to nebola jej najsilnejšia chvíľka.
„Na úrade máme krátky zoznam učiteľov ochotných pracovať s prekliatymi deťmi. Veľmi krátky zoznam,“ pokrčila plecami kurátorka, „ale azda sa nájde niekto…“
Corvus zdvihol ruku, aby ju zastavil. „Nevidím potrebu.“
„Prepáčte?“
„Sama ste povedali, že onedlho nastane Zvečerenie.“
„Áno, ale… stále zostáva ešte rok…“
„Predsa len, v tomto štádiu by to bolo mrhanie časom a peniazmi, nemám pravdu?“
Morrigan zdvihla zrak, otcove slová jej boli nepríjemné. Dokonca aj kurátorka bola zaskočená. „Pri všetkej úcte, kancelár, Matričný úrad pre prekliate deti to nepovažuje za mrhanie. Sme presvedčení, že vzdelávanie je dôležitá súčasť detstva každého dieťaťa.“
Corvus prižmúril oči. „Je zbytočné platiť za vzdelanie, ak sa toto konkrétne detstvo čoskoro skončí. Osobne si myslím, že sme sa tým nikdy nemali zaťažovať. Radšej by som do školy poslal svoje poľovnícke psy. Dá sa očakávať, že budú žiť dlhšie, a prinášajú mi oveľa väčší úžitok.“
Morrigan sa ani nesnažila potlačiť uf. Otec akoby jej hodil do žalúdka veľkú tehlu.
Toto bola pravda, ktorú vytesňovala – niečo, čo si mohla nevšímať, no nemohla na to zabudnúť. Pravda, ktorú si každé prekliate dieťa uvedomovalo až do špiku kostí a malo ju vytetovanú na srdci: V noci, keď nastane Zvečerenie, zomriem.
„Som si istý, že moji priatelia v Zimnomorskej strane by so mnou súhlasili,“ pokračoval Corvus a zazeral na kurátorku. Vôbec si nevšímal Morriganinu stiesnenosť. „Najmä tí, ktorí majú kontrolu nad financovaním vášho malého oddelenia.“
Nastalo dlhé ticho. Kurátorka úkosom pozrela na Morrigan a začala si baliť veci. Morrigan postrehla, ako sa jej tvárou mihla ľútosť, a znenávidela ju za to.
„Dobre teda. Budem informovať úrad o vašom rozhodnutí. Dovidenia, kancelár. Slečna Crowová.“ Ponáhľala sa z pracovne, ani sa neobzrela. Corvus stlačil bzučiak na stole a privolal svojich asistentov.
Morrigan vstala z pohovky. Najradšej by na otca nakričala, no vydala zo seba iba rozochvené a nesmelé „Mám…?“
„Rob, čo chceš,“ odsekol Corvus a prehrabával sa v papieroch na stole. „Len ma neobťažuj.“
Vážená pani Maloufová
Mrzí ma, že sa neviete poriadne korčuľovať.
Je mi ľúto, že ste považovali za dobrý nápad korčuľovať sa napriek tomu, že ste stará ako Matuzalem a máte krehké kosti, ktoré by polámal aj mierny vánok.
Mrzí ma, že ste si zlomili bedro. Nebolo to úmyselne. Dúfam, že sa Vám rýchlo hojí. Prosím, prijmite moje ospravedlnenie a skoro sa uzdravte.
S úctou
Morrigan Crowová
