Jano príde v noci opitý domov. Zvalí sa do postele vedľa manželky a zaspí. Naraz sa ocitne pred nebeskou bránou. Svätý Peter mu hovorí:
,,Tak vidíš, Jano, zomrel si v spánku.”
Jano zalamentuje:
,,Ale prečo, svätý Peter? Veď ja mám toho ešte toľko v živote spraviť. Neišlo by to nejako zariadiť, aby som sa vrátil?”
Svätý Peter sa poškriabe za uchom a hovorí:
,,No, išlo, ale mohol by si sa vrátiť len ako sliepka. Chceš?”
,,To vieš, že chcem.”
Jano sa ocitne naspäť na zemi v kŕdli sliepok, na sebe má perie a s ostatnými sliepkami sa hrabe v prachu a zobe zrno. V tom si ho všimne kohút a pýta sa:
,,Á, ty si tu nová. Ako sa ti vedie?”
,,No, išlo by to, ale mám taký divný pocit tam dole.”
,,To sú vajíčka, to je v poriadku. Zatlač, len ich znesieš, potom to prestane.”
Za chvíľku Jano znesie prvé vajíčko. Šťastím je celý bez seba, a potom nasleduje druhé a tretie vajíčko… Naraz s ním niekto trasie.
,,Čo je, čo sa deje?”
A manželka kričí:
,,Serieš do postele, ty prasa!”
