Ahojte, volám sa John. Pred tým, ako som tento príspevok napísal, uvažoval som či to je správne. No rozhodol som sa, pretože musím zo seba dostať všetku tú ťažobu. Ťažobu o mne a mojom živote. Som 46 rokov starý bankár a prežil som celý svoj doterajší život úplne inak ako som chcel. Všetky moje sny a moja vášeň sú preč. Pracujem 6 dní v týždni. Už 26 rokov. Vždy som si zvolil bezpečnú a tú najistejšiu cestu pre všetko a to ma zmenilo, už to nie som naozaj ja.

Dnes som zistil, že ma moja žena podvádza už celých 10 rokov. Môj syn ma nenávidí. Uvedomil som si, že by mi vlastne ani neprišiel na pohreb. Nedokončil som svoj román, necestoval som po svete a nepomáhal bezdomovcom. Všetky tieto veci, ktoré som si myslel že budem v živote robiť, som nikdy neurobil. Keby sa moja mladšia verzia dnes stretla s tou terajšou, tak by som ju poriadne udrel a otvoril jej oči. Prišiel by som na to, že tieto sny nie su reálne.

Začnime s popisom mňa, keď mi bolo 20. Zdá sa mi, že to bolo len včera, keď som si bol istý, že raz zmením svet. Ľudia milovali mňa a ja som miloval ľudí. Bol som inovatívny, kreatívny, spontánny, rád som riskoval a s ľuďmi som sa cítil skvele. Mal som sny. Prvý z nich bolo napísať utopickú knihu. Druhý bol cestovať po svete a pomáhať chudobným ľuďom a bezdomovcom. Vtedy som s mojou terajšou ženu chodil už štyri roky. Mladá láska. Milovala moju spontánnosť, moju energiu, môj humor a pocit, ktorý som jej dával, aby sa cítila milovaná. Vedel som, že moja kniha zmení svet.

Chcel som ukázať inú perspektívu, ukazovať čitateľom, že si všetci myslia niečo iné, že si ľudia nikdy nemyslia, že niečo urobíte dobre. Mal som napísaných 70 strán. Teraz mám 46 rokov a stále mám len 70 strán. Mal som takmer zbalený batoh na výlet na Nový Zéland a na Filipíny. Mal som v pláne prejsť celú Áziu, potom Európu, potom Ameriku (Bývam v Austrálii). Do dnešného dňa som bol len na Novom Zélande a Filipínach.

Teraz sa dostaneme tam, kde sa to všetko pokazilo. To, čo ľutujem najviac. Mal som 20. Bol som jedináčik. Potreboval som byť samostatný. Potreboval som prácu hneď po škole, ktorá by financovala a riadila celý môj život. Zasvätil celý svoj život práci. Čo som si myslel? Ako by som mohol žiť, keď sa mojím životom stala práca? Po príchode domov, som sa len navečeral, pripravil prácu na ďalší deň a šiel spať už o 22:00. Vstával som o 6.00 ráno. Bože, nemôžem si spomenúť, kedy som sa naposledy miloval so ženou.

Včera sa moja žena priznala, že ma podvádza už 10 rokov. 10 rokov!!! Zdá sa to ako dlhá doba, ale nemôžem to pochopiť. Ani ma nezranila. Hovorí, že je to preto, že som sa zmenil. Nie som človek, ktorým som bol. Čo som robil posledných 10 rokoch? Mimo práce, naozaj nemôžem nič povedať. Nie som správny manžel. Kto som?

Čo sa mi stalo? Ani som sa neopýtal na rozvod, alebo nekričal na ňu, alebo neplakal. Cítil som, že mi nič nie je. Teraz cítim ako mi padajú po tvári slzy. Ale nie preto, že ma moja žena podvádzala, ale preto, že som si uvedomil, že som vo vnútri pomaly umieral. Čo sa stalo s týmto zábavným, milujúcim, energickým Johnom, ktorý chcel zmeniť svet? Spomínam na to, aký som bol na strednej žiadaný najpopulárnejší dievčaťom v škole, ale ja som ju odmietol kvôli mojej žene. Bol som príliš zdržanlivý, učil som sa každý deň.

Pamätáte si na všetko, čo som spomínal o batohu a knihe? To všetko som robil a plánoval v prvých rokoch na vysokej škole. Pracoval som na čiastočný úväzok a minul som všetko, čo som si zarobil. Teraz som šetril každý cent. Nepamätám si, kedy som sa naposledy zabával. Alebo si niečo pre seba kúpil. A čo mám vlastne teraz?

Môj otec zomrel pred desiatimi rokmi. Spomínam si ako mi mama zavolala a povedala,  že sa to s ním stále horší a horší. Vtedy som bol veľmi zaneprázdnený a pracoval som na veľkej zákazke. Stále som odkladal svoju návštevu v nemocnici v nádeji, že sa otec bude držať aj naďalej. Zomrel a ja som bol povýšený. Nevidel som ho 15 rokov. Keď zomrel, povedal som si, že to nevadí. Som ateista, racionalizoval som a to, že je mŕtvy, bolo mi to takmer úplne jedno. Čo som si myslel? Racionalizáciu a všetky výhovorky som dal preč. Výhovorky. Prokrastinácia.

To všetko vedie k jednej veci, k ničomu. Racionalizoval som, že finančné zabezpečenie bola tá najdôležitejšia vec. Teraz už viem, že to rozhodne tak nie je. Je mi ľúto, že som  nerobil nič so svojou energiu, keď som ju mal. Moje vášne. Moja mladosť. Je mi ľúto, nechal som aby práca prevzala môj život. Je mi ľúto, že som hrozný manžel. Manžal, ktorý len zarábal peniaze. Je mi ľúto, že som nedokončil svoj román, že necestujem  po svete. Nebol som emocionálne prítomný pre môjho syna a nebol som tu pre moju manželku. Namiesto nej som tu bol len pre peňaženku.

Ak čítate tento príspevok a máte celý život pred sebou, prosím, nič neodkladajte. Nenechávajte svoje sny na neskôr. Záľúbte sa do vašej energie, vašej vášne. Nezostávajte na internete počas celého voľného času (ak to vaša vášeň nepotrebuje). Prosím, urobte niečo so svojím životom, zatiaľ čo ste mladí. Neuspokojte sa s tým, čo máte teraz. Nezabudnite na svojich priateľov, svoju rodinu. Na seba. Nepremárnite svoj život. Vaše ambície. Rovnako ako som to urobil ja. Nebuďte ako ja.

Ospravedlňujem sa za dlhý príspevok, jednoducho som to musel dostať von.
Uvedomil som si, že so sa zameral len na peniaze a nie na dôležitejšie veci. Keď som bol mladší zanedbal som to a teraz som vo vnútri mŕtvy, starý a unavený.

Čo sa týka románu a cestovania, priznávam, som od mladosti iný človek. Už nemám tú kreativitu a túžbu dokončiť román. Podstatne som sa zmenil za posledných 26 rokov.
Nemôžem vrátiť čas a vidieť svojho otca, aj keď je moja matka stále nažive. Žije v Londýne, takže návštevy sú dosť ťažké. Avšak už sa budem snažiť byť s ňou čo najviac, to viem. Milujem svojich rodičov.

Stojím si za tým, čo som povedal. Žite svoj život naplno. Nič neodkladajte a nenechajte sa zastaviť. Avšak, môžem dodať, vyhnite sa životu v chudobe. Mal som šťastie, že som nikdy nezažil hlad alebo bezdomovectvo.

Musíte byť veľmi statoční pri akomkoľvek sne. Každý sme iný a chýbajú nám rôzne veci v našom živote. Dosiahnime ich!

Majte vieru vo svoje schopnosti a buďte schopní zmeny a pocitu šťastia.
S najúprimnejším pozdravom,
John