Z pôrodnice musela kedysi odísť, pretože sa jej názory na antikoncepciu a pôrod líšili od tých oficiálnych. Panovala obava, že by si gynekologička Helena Máslová mohla pri svojej službe riadiť pôrody prirodzene, bez infúzií a nástrihov. K odboru sa vrátila, keď zistila, že ženské problémy súvisia s psychikou. Stala sa priekopníčkou psychogynekológie.
Mali ste vtedy pri praxi v pôrodnici v úmysle viesť pôrody inak, než bolo bežné?
Vôbec, ale keď som videla, že akýkoľvek jemnejší prístup k žene je vnímaný ako nebezpečný, naštvalo ma to a začala som o tom písať do médií. Dovtedy som špárala len do hormonálnej antikoncepcie. Ale aj u tabletiek proti počatiu som nechtiac stúpila do “osieho hniezda”.
foto: Dalibor Puchta zdroj článku ona.idnes.cz / www.vitalia.cz
Ako to?
Úplne na začiatku som pre seba hľadala nejakú vhodnú a zistila som, že webová stránka antikoncepce.cz je reklamná plocha výrobcu, že pilierom prosperity farmaceutického priemyslu sú antidepresíva a tiež hormonálna antikoncepcia, ktorá je antiliek, pretože bráni fyziologickému procesu. O antikoncepcii sa hovorilo len v superlatívoch a jej negatívne účinky sa ignorovali, nikto ich neskúmal v súvislostiach. Odborníci ale vedeli svoje. Napríklad jeden skúsený chirurg, ktorému som asistovala pri operácii čriev, mi hovoril: Kolegyňa, vidíte, ako je tá maternica presiaknutá, pozrite sa na to dobre. Tak takto vyzerajú maternice žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu.
VIZITKA
Helena Máslová sa narodila 1. 5. 1968.
Vyštudovala 1. lekársku fakultu UK.
Pracovala na gynekologicko-pôrodníckom oddelení, potom na internom oddelení a v liečebni dlhodobo chorých.
V roku 2008 založila Centrum psychosomatickej starostlivosti.
Má 3 deti (17, 14 a 12 rokov).
Dnes už sa vie, že s hormonálnou antikoncepciou rastie riziko embólie a rakoviny.
Riziko trombóz a embólií je preukázané, s rakovinou to tak jednoduché nie je. Štatistika výskytu nádorových ochorení prsníka v západnej spoločnosti každý rok stúpa a zhoduje sa s masovým užívaním antikoncepcie a poklesom pôrodnosti aj nekojením. V Čechách a na Slovensku vynikáme ako v masovom predpisovaní antikoncepcie, tak v počte objavených prsných nádorov. A pacientky sú stále mladšie. Pritom sa vie, že karcinóm prsníka ovplyvňujú hormóny. Žena, ktorá berie roky i desaťročia antikoncepciu a potom dostane ďalšiu hormonálnu záťaž pre stimuláciu vaječníkov pri umelom oplodnení, môže byť ohrozená.
Nemali by sme teda antikoncepciu užívať vôbec?
To je každého boj. Svet nie je čiernobiely. Spoločnosť nás dnes núti do plánovanej reprodukcie a jediný účinný, jednoduchý a ľahko dostupný nástroj s tak vysokou bezpečnosťou je práve hormonálna antikoncepcia. Navyše sa za ňu platí, čím motivujeme iných, aby nám vysvetľovali, že konáme správne. Niekedy sú ale také pilulky naozaj najlepším riešením.
Čo má vlastne matka poradiť dospievajúcej dcére?
Najväčším zločinom je podávanie hormonálnej antikoncepcie mladistvým. Slečna mala párkrát nepravidelnú menštruáciu, má akné, tak jej predpíšeme pilulky. Podávané hormóny vyradia z činnosti jej vlastný systém a nahradia ho umelým cyklom s pseudokrvácaním. Presne tieto dievčatá sú neskôr typickými kandidátkami na neplodnosť, stretávam sa s nimi vo svojej ordinácii. V pätnástich rokoch dostali antikoncepciu, vysadili ju v dvadsiatich ôsmich, v tridsiatich sa liečia na neplodnosť a o dva roky neskôr idú na umelé oplodnenie. Aby totiž menštruačný cyklus dozrel, potrebuje čas. Reprodukčná sústava zreje u každej ženy rôzne dlho.
Má si teda vystačiť s kondómom?
Prednášam sexualitu na gymnáziu a snažím sa tým sedemnásťročným slečnám vysvetliť, že nie je sa kam ponáhľať, že tá panenská fáza má niečo do seba a že nie sa za čo sa hanbiť, ba naopak. Ideálne by bolo, keby sa obnovila prestíž tej latentnej fázy sexuality, kedy si môžu užívať jeden druhého, bez toho, aby niesli zodpovednosť za pohlavný život. A ak sex, tak so všetkými dôsledkami: buď je tu zvýšené riziko otehotnenia, alebo, hoci sa bavia obaja, je to len dievča, ktorá svoj organizmus zaťaží jedmi. Keď už sa ale pre prášky rozhodne, mala by si určite nechať urobiť genetické vyšetrenie zrážanlivosti krvi. Takzvanú Leidenskú mutáciu génu spôsobujúce vyššiu zrážanlivosť majú u nás štyri percentá (niekto udáva až 7%) ľudí a to nie je málo na to, aby som to bola práve ja. Nezlučiteľné sú pilulky a fajčenie. Tiež by bolo fajn, keby sa gynekológovia spýtali pred opečiatkovaním receptu, či v rodine niekto mal rakovinu prsníka.
Vyrába sa aj mužská hormonálna antikoncepcia?
Nie je problém ju vyrobiť, ale uplatniť na trhu. Nikto by ju nekupoval.
Hovoríte o obnovení prestíže panenstva, nie je to naivná predstava?
Podľa prieskumov súvisí začiatok pohlavného života dievčat s ich sebavedomím. Čím menej ho slečna má, tým skôr začína. Je teda potrebné posilniť ich sebavedomie. Mali by vedieť, že nemusia, nepotrebujú, že si radi počkajú až dozrejú, potom si k sebe nájdu zodpovedajúceho chlapca. Neusporiadaný hlad po láske vychádza z nedostatočného zázemia v rodine, partner má suplovať lásku rodičov.
Je kondóm nutný, pretože chráni proti AIDS?
AIDS je seriózny strašiak, ale dôležitý je pomer zdravého strachu a dôvery. Obavy úzkostných matiek, ktoré svojim dcéram “očkujú”, že sex valiaci sa na jej dcéru zo všetkých médií, je niečo nebezpečné, niečo, pred čím sa treba brániť, spôsobujú zase len zmätok. Výsledkom je vydesená pubertiačka, ktorá vie, že by to mala robiť, ale zároveň, že je to strašne nebezpečné a musí dodržať najrôznejšie opatrenia. Je prehnane zodpovedná, takže zatiaľ čo jej mama sa jednoducho zamilovala a vydala, ona po štúdiách vystrieda pár partnerov a pred tridsiatkou chytí paniku, že už snáď nikdy nezaloží rodinu. Potom sa konečne vydá, lenže nemôže otehotnieť. Neverí nikomu a najmenej sebe.
Najzábavnejší pud sa stal niečím extrémne nebezpečným a zložitým …
Tlak na nebezpečenstvo a zodpovednosť úplne umŕtvuje prirodzené materské pudy. Takže mi pripadá ďaleko prijateľnejšie, že nechcene otehotneje osemnásťročná dcéra, porodí zdravé dieťa a trebárs aj doštuduje. Myslím si, že skĺbiť vysokú školu s dieťaťom je jednoduchšie, ako zvládať potomka a rozbehnutú kariéru.
Keď žena otehotnie, beží hneď za gynekológom. Prečo, keď nemá problémy?
Akonáhle dievča naočkovaná rodinou preplávala úzkosťou zo sexu, dostáva sa do súkolia tehotenského stresu. Namiesto aby pasívne prijímala energiu, ktorú riadi príroda, stal sa z jej tehotenstva zápas. Pôrod je cieľ a ona prekonáva prekážky. Musí prejsť sériou stresujúcich prehliadok. Behá čo týždeň na vyšetrenie, žije v napätí, ako dopadne ten ktorý test. Pritom, keď na to príde, nemusí k lekárovi vôbec, ak nechce. Dostane síce vynadané, že je nezodpovedná, označia ju najskôr za asociála, ale má na to právo.
Má sa na pôrod sama nejako pripravovať?
Sú dva extrémy: žena prepripravená, ktorá leží pri internete, neustále chatuje, preberá všetky scenáre, je pripravená na každú eventualitu. Chodí na rôzne predpôrodné kurzy. Správanie príliš nachystanej ženy vykazuje známky úzkostnej povahy, tehotná stratí ľahkosť, ktorá jej pomáha vzniknutej situácie zvládať intuitívne. Na druhú stranu žena, ktorá ignoruje skúsenosti a znalosti, nevie, čo ju čaká, môže spanikáriť a zažiť šok.
Aká je teda vhodná príprava?
Hlavne veriť sebe i systému, že pôrod je normálny a že ho zvládnem a zároveň o ňom niečo vedieť. Skôr si svoje skúsenosti ženy oznámili v rodinách, dneska na všetko potrebujeme expertov. Až vznikol dojem, že keď nebudem mať expertnú prípravu, tak snáď ani neporodím. Dôležitá je veselá pokojná myseľ a zdravý rozum. Keď som pracovala v pôrodnici, ležali tam tehotné Rómky. Chodili za nimi ich partneri a súložili s nimi. Skúsenejší pôrodník mi vtedy vysvetlil, že spermie obsahuje prostaglandín, ktorý uľahčuje dozrievanie krčka maternice a pôsobí tak ako prírodný liek.
Ako vlastne prirodzený pôrod prebieha?
Prirodzený pôrod je normálny, teda bez zásahov z vonku a bez liekov. V posledných desaťročiach sa ale normálnym pôrodom stal lekárom riadený, medikalizovaný pôrod, a aj ten sa rôzne menil. Jeden čas bolo normálne podávať rodičkám opiáty, ale rodili sa pridusené deti, pretože opiáty tlmia dýchacie centrum. Potom sa zase dávala neuroleptiká, takzvaná plegomatická zmes, po ktorej mali niektoré rodičky halucinácie. Normálne sú dodnes nútené pôrody s pretrhnutím plodových obalov a s infúziou oxytocínu. Normalita sa mení, obvyklý teraz dokonca začína byť pôrod cisárskym rezom. Ale ja hovorím, že normálne by mal byť stále ten pôvodný prirodzený pôrod a ostatné by mali byť doplnkové.
Patrí k prirodzenému pôrodu dula? (dula je špeciálne vyškolená žena, ktorá sprevádza mamičku v období tehotenstva, pôrodu, šestonedelia a dojčenia.)
Dula je super, robí prácu, na ktorú nemocničná sestra nemá čas a nie je za ňu platená. Upokojuje ženu, dá jej napiť, namasíruje chrbát, pokiaľ ju bolí, stráži jej pokoj a pohodu.
Už pôrodníci duly na sále trpia?
Nemajú ich radi, nedávno mi jedna pacientka rozprávala, že jej dula masírovala chrbát, keď vošiel primár. “Kto to je,” zahrmel vo dverách. “Moja dula,” vysvetlila tá mamička. “Okamžite na ňu prestaňte siahať,” rozčúlil sa na dulu primár. Dula je totiž ďalší cudzí element, ktorý pôrodníka rozptyľuje. Pre lekárov by bolo ideálne, keby mu nikto nepozeral pod ruku, žene sa zapli nohy do strmeňov a dostala kyslíkovú masku, aby nemohla kričať ani hovoriť.
Majú u pôrodov význam otcovia detí?
To je individuálne. Ale v poslednej dobe vnímam trend, že otec, ktorý nie je pri pôrode, je zlý, pretože nezdieľal dostatočne bolesť pôrodu a nenaštartujú u neho včas otcovské inštinkty. Spoločnosť tak na otca neviditeľne tlačí, že si ani nedovolí protestovať. Nie vždy je to pre nich príjemné a ani samotnému pôrodu často neprospejú. Žena sa stáva matkou bolestivým pôrodom, ktorému muž len prihliada v úlohe diváka. Má za sebou nepríjemnú šokovú záležitosť a často je nevyspatý, takže výsledná emócie môže byť skôr negatívne.
Váš manžel bol pri pôrode?
Až u tretieho dieťaťa a jediný výstup, ktorý si pamätá, je, že sa všetko odohrávalo dosť neprofesionálne.
Ako to?
Pôrodná sestra ma počas pôrodu nútila podpísať formulár o tom, že nemocnica neručí za to, keď mi tam ukradnú nejaké veci. To sa manžel rozčúlil. Zbytočne vznikol konflikt vo chvíli, keď som sa potrebovala sústrediť na pôrod. Pôrod našťastie bežal výborne, ale ja pochopila, prečo si niektoré ženy želajú porodiť doma. Nie som zástancom domácich pôrodov, ale pochopila som, že rutina, ktorá pôrod sprevádza, narúša prirodzený proces, a preto niektoré ženy zvolia intimitu domáceho prostredia, aby si uchránili pôrodné zážitok. Moje prianie je, aby bolo možné porodiť prirodzene a intímne v pôrodnici, čo sa teraz zdá ako neriešiteľné dilema.
Prirodzený pôrod bolí a často aj dlho trvá. Lekár predsa môže mamičke pomôcť.
Ak myslíte napríklad nástrihom hrádze, tak ten sa robí preto, že žena rodí na chrbte. V takejto pozícii sa hlavička derie cez hrádzu ťažko.
Prečo si matka má prežiť pôrodné bolesti, keď už dnes vlastne nemusí?
Rovnako ako mám pochopenie pre matky, ktoré dávajú dcéram antikoncepciu, tak chápem ženy, ktoré si želajú porodiť operáciou. Strach z toho, že pôrod nezvládnem, je niekedy tak obrovský, že je pre nich cisársky rez záchranou. Pokiaľ je ale nastávajúca mamička zdravá, nie je dôvod podstupovať operáciu, ktorá je pre matku i dieťa rizikovejšia ako normálny pôrod.
Dobre, ale prečo nepožiadať o epidurál?
Je ťažké odhadnúť ten pravý moment podania. Keď sa dá veľmi skoro, pôrod sa neprimerane predĺži, sťahy maternice sa zastavia, žena nespolupracuje a vzrastá riziko, že pôrod skončí zase operatívne. Mám za to, že každý zásah do pôrodu je len dôsledkom toho, že niečo “nebežalo” dobre. Keby pani rodila normálne, nepotrebuje epidurál.
Tomu nerozumiem.
Pri prirodzenom pôrode dochádza k zmene vedomia. V bdelom stave pracuje mozog hlavne na frekvencii beta vlna, zatiaľ čo pri orgazme, pri prechode do spánku alebo práve pri pôrode prevládajú alfa vlny. Mozgová aktivita sa zmení, žena sa dostane do stavu zmeneného vedomia. Bolesť končí v starých mozgových štruktúrach, ktoré pôrod riadia, zatiaľ čo šedá kôra mozgová má byť utlmená. Bolesť rodička vníma, ale nezanecháva v nej emočnú stopu. V momente, keď porodí a vedomie sa vráti do normálu, už si bolesť nepamätá. Pokiaľ je ale rušená, prebieha pôrod za bdelého stavu a ona vníma bolesť naživo. Ukladá sa jej do emočnej pamäte a presne si potom pamätá, čo strašného sa jej dialo.
Je užitočné, keď rodička vie, čo od pôrodníka chce?
Keď príde s pôrodným plánom, ide do pôrodnice ako na bojisko: Tu sú moje požiadavky a tie vy splníte! Diktuje si, čím si lekára len proti sebe poštve. Páčilo by sa mi, keby išla do pôrodnice s plnou dôverou, že ako ona, tak personál všetko spoločne zvládnu. Na druhú stranu hovoríme o zdravej žene, ktorá porodí bez komplikácií. Bohužiaľ ale takých ubúda.
A sme zase späť u antikoncepcie, ktorá oslabuje schopnosť reprodukcie.
A nielen tá, ale celý postmoderný životný štýl. Na cisársky rez musí napríklad aj manažérka, ktorá chce porodiť v 9:30 a nie je schopná uniesť pasívne neistotu, potrebuje mať nad dianím kontrolu. Ďalej ženy, pre ktoré je ich telo a ich sexualita zameniteľnou hodnotou, chodia na spinning, trikrát týždenne do posilňovne a ich svaly za žiadnych okolností nepovolia. Operácia čaká aj naopak obéznu pani, ktorá má sedavé zamestnanie a nedokáže zapojiť brušnú stenu do kontrakcií. Pribúda extrémov, pre ktoré prirodzený pôrod naozaj nie je.
