Málokto vie, že naši predkovia považovali dub za posvätný strom. Zvyčajne sa Slovania zhromažďovali pri posvätnom dube, aby počúvali reči svojich učiteľov volchvov, ktoré prinášali ľuďom osvietenie viac ako stotisíc rokov. Až s príchodom gréckej relígie na slovanskú zem sa posvätné stromy a háje nemilosrdne rúbali a iba na odľahlých miestach, z ktorých jedným bol dlhé obdobie ruský sever – Lukomorie, bolo možné tieto posvätné stromy nájsť.

Dub nebol vybraný našimi predkami náhodne. Mnohí vedia, že dub sa môže dožiť aj tisíc rokov a práve tento fakt bol dôvodom, prečo sa tieto stromy stali posvätnými. Niekto sa opýta, prečo práve vek je dôležitý?

Dôvod je v tom, že strom uchováva v sebe informácie o udalostiach, ktoré sa odohrali v blízkosti miesta, kde rastie. Preto človek, ktorý vie čítať tieto informácie zo živého prírodného počítača, je schopný cestovať späť v čase a reprodukovať v súčasnosti všetko, čomu bol svedkom starý dub. Ale nie iba čítať, ale volchv môže „zapísať“ do tohto prírodného počítača všetky informácie, hocijakú správu pre budúce pokolenia.

Naladením sa na každý letokruh dubu, volchv s presnosťou na rok, alebo dokonca na deň, mohol reprodukovať informácie z minulosti. O týchto živých počítačoch vedeli aj nepriatelia našich predkov a preto spolu s knihami zúrivo ničili hlavne posvätné duby a háje…

zdroj:biosferaklub.info