Nápis bol nájdený v Saudskej Arábii približne z roku 470 nášho letopočtu a je spojený s kresťanským obsahom. Tento objav so svojím 150-ročným predstihom predbehol dokonca aj vznik islamu.
V decembri 2015, výskumníci z francúzsko-saudskej výpravy zaoberájucou sa štúdiom kamenných nápisov na juhu Saudskej Arábie, vydali 100 stranovú správu vo francúzskom Academie des Inscriptions et Belles-Lettres. Oznámili v nej, že najstarší arabský text vyrezaný do veľkého obdĺžnikového kameňa nájdeného v Saudskej Arábii je jednoducho meno “Thawban, (syn) Malika,ˮ dozdobený kresťanským krížom. Rovnaký kríž sa sústavne objavuje na iných, podobných kamenných stĺpoch a datuje sa do približne rovnakého obdobia.
Objav budí senzáciu, keďže odhaľuje, že počiatky arabskej abecedy ktorou sa zvyklo písať v Koráne má súvis s kresťanstvom. Staroveký text je odkaz na kedysi prosperujúcu kresťanskú spoločnosť v tejto oblasti. Taktiež je prepojená s vzostupom židovského kráľovstva, ktoré vládlo väčšine dnešného územia Jemenu a Saudskej Arábie.
Predislamské arabské skalné umenie v Bir Hima, v podhorí A síru.
Kresťania na púšti
Moslimská tradícia zachovaná v knihe Korán zobrazuje predislamský región ako chaotický a plný nepokoja, ktorý sa Mohammedovi podarí zjednotiť pomocou mocného posolstva islamu. Avšak islamský text sa nezmieňuje o početných kresťanských a židovských komunitách naprieč Saudským polostrovom, ktorý prekvital za čias Mohamennda.
Nedávne štúdie diel starovekých kresťanov a moslimov zmenili obraz o spoločnostiach, ktoré existovali v danej oblasti a vniesli svetlo do celkovej histórie regiónu pred príchodom islamu. Jedným z významných arabských kráľovstiev v tom čase bolo židovské kráľovstvo Himyar. Kráľovstvo bolo založené v 2. storočí nášho letopočtu a okolo roku 380 kráľovské elity konvertovali na určitú formu judaizmu.
Himyar sa stal dôležitým hráčom v boji o regionálnu moc. Ústredie tohto královstva bolo situované v dnešnom Jemene, odkiaľ jeho rozpínaví vládcovia viedli série vojenských výprav. Týmto spôsobom sa víťazne dostali do susedných štátov vrátane legendárneho bliblického kráľovstva zo Sáby. Počas 5. Storočia kráľovstvo rozšírilo svoj vplyv do strednej Arábie, do oblasti Perzského zálivu a do oblasti Mekky a Mediny známej ako Hijaz.
Na základe starovekých kresťanských zdrojov, kresťania žijúci v neďalekom meste Najran boli prenasledovaní zo strany Himyarites v roku 470. Meno Thowban, syn Malika sa objavilo na ôsmich nápisoch spolu s menami ďalších kresťanov. Francúzski odborníci veria, že tieto nápisy sú formou spomienkovej oslavy týchto umučených kresťanov, ktorí odmietli konvertovať na judaizmus.
Výskumnici sa domnievajú, že kresťanský výber na kameni bol dôkazom toho, že sa kresťania rozhodli nechať zvečniť svojich spolubojovnikov v takzvanej nabatejánskej arabštine. Tým, že si zaviedli nový systém písania, sa separovali od kráľovstva Himyar a taktiež podnikli kroky na zblíženie zvyšku Arabov proti ich spoločnému nepriateľovi.
Rastúci odpor a vonkajší tlak napokon privodil pád kráľovstva ktoré v rokoch okolo 500 pripadlo kresťanským votrelcom z etiopského kráľovstva Aksum. V prvej polovici 6. storočia sa Himyar stalo kresťanským kráľovstvom ktoré si uplatňovalo moc nad Arábiou. Počas druhej polovice storočia, jeden z panovníkov menom Abraha ktorý pochodoval do Bir Hima, a dobyl Yathrib, opustenú oázu, ktorá sa o 70 rokov neskôr stala známa ako Medina – mesto proroka.
zdroj: ancient-origins.net
