„Niektorí môžu povedať, že som nevedela spievať, no nikto nemôže povedať, že som nespievala.“
(Florence Foster Jenkins)
Sály vypredané rýchlosťou blesku, divoké a okázalé kostýmy, nulová sebakritika. Aj to sú vlastnosti, ktorými svet opisuje neobyčajný zjav – speváčku Florence Foster Jenkinsovú.
Americká prominentka, amatérska sopranistka a zakladateľka Verdi Clubu to veru v živote nemala ľahké, aj keď si to sama nikdy nemyslela. Napriek tomu, že sa počas života stala naozaj známou, v realite vlastne ani nevedela spievať. Aspoň to si myslela kritika a jej súčasníci. Naopak, publikum malo iný názor. Florence totiž nikdy nezabudla na svojich divákov, ku ktorým sa správala, ako keby mali cenu zlata. Do hľadiska hádzala ruže, počas speváckych prídavkov zoskakovala z pódia a jej kariéra bola zdrojom jedných z najzábavnejších hudobných kritík všetkých dôb.
Napriek svojmu antitalentu disponovala prekvapivo veľkou légiou celebritných priateľov, nasledovateľov a fanúšikov. Medzi jej verných patril aj skladateľ Cole Porter, operní velikáni Lily Pons a Enrico Caruso, herečka Barbra Streisand či dokonca spevák David Bowie. Okrem toho vo veľkom podporovala umenie – založila Verdi Club, ktorý organizoval pravidelné umelecké večery pre vojenské charity a počas svojho života sa stala prezidentkou American League of Pen Women.
S jej životom sa spája aj jeden naozaj vtipný príbeh. Napriek spomínanej veľmi nízkej sebareflexii v rámci svojich speváckych možností sa táto žena vedela vždy odvďačiť tým, ktorí jej akýmkoľvek spôsobom pomohli na ceste za slávou. Keď sa v roku 1943 stala svedkom havárie taxíka, v strachu zajačala tak silno, až zistila, že jej hlas po tomto traumatizujúcom zážitku dosiahne vyšší tón F než kedykoľvek predtým. Za toto zistenie odmenila preľaknutého taxikára veľkou škatuľou drahých cigár.
Napriek vokálnej a hudobnej nepresnosti jej vystúpení, ktoré sa konali väčšinou v malých salónoch a recitačných halách, sa Florence Foster Jenkins stala populárnou hlavne pre nevedomky poskytovanú zábavu. Jej recitály zahŕňali klasický operný repertoár pozostávajúci z diel Mozarta, Verdiho a Straussa, ktorí v jej podaní nikdy nevyzneli ako skutočný Mozart, Verdi a Strauss. Napriek tomu ju publikum milovalo.
V rámci svojho posledného koncertu vypredala Carnegie Hall tak rýchlo, že sa táto akcia zapísala do histórie ako najrýchlejšie vypredaný koncert v týchto priestoroch až po dnešný deň. Na svojom poslednom koncerte podala Florence nezabudnuteľný výkon, no pár dni po ňom dostala počas nakupovania v obchode s hudobninami srdcový infarkt. Zomrela o mesiac neskôr vo veku 76 rokov a viacerí hovoria, že dôvodom bolo jej zlomené srdce.
Fascinujúci skutočný životný príbeh o Florence sa dočkal aj filmového spracovania. Na plátna slovenských kín prichádza už 25. augusta.
Uznávaný britský režisér Stephen Frears obsadil do hlavnej role Florence všestranne talentovanú a stále krásnu Meryl Streep, ktorá na rozdiel od svojho skvelého speváckeho výkonu v muzikáli Mamma Mia, musela teraz dokázať spievať čo najviac falošne. Pre herečku to bola výzva: „Myslela som, že to bude hračka, ale paradoxne to bolo oveľa zložitejšie ako spievať dobre a čisto… To čo robí jej spev zábavným je to, že je tak blízko správnemu tónu a zrazu je úplne mimo, čo je k popukaniu. V jej mysli bol ale jej spev dokonalý.“
Pre samotnú Meryl Streep mal príbeh veľmi nežné jadro. „Je to o dlhom a šťastnom vzťahu medzi dvoma ľuďmi, ktorých spoločný záujem bol základom pevného priateľstva a vzájomnej lásky. Skutočná Florence Foster Jenkins bola priekopnícka žena,“ pokračuje Streep. „Žila v časoch, kedy neboli dvere v podobných profesiách pre ženy otvorené. Florence bola veľký mecenáš umenia v New Yorku a dokázala stúpať sociálnymi vrstvami spoločnosti. Rozdávala peniaze, ktoré zdedila na mnoho dobrých vecí.“
Jej elegantného, aristokratického manžela stvárnil okúzľujúci a neodolateľný Hugh Grant. Je to ich druhá spolupráca po viac než dvadsiatich rokoch. Zo spolupráce s Meryl mal ale rešpekt: „Nielenže je to hviezda, ale je pre mňa tiež asi najväčšia filmová herečka na svete. Takže ju obklopuje zvláštna aura. Je úžasné ju sledovať, máte pocit, že sledujete Leonarda da Vinci maľovať. Nie je nič, čo by Meryl nedokázala zahrať. Práca s Meryl pre mňa bola teda svojim spôsobom desivá, rovnako tak som mal strach, aby som splnil predstavy režiséra.“
Tretiu kľúčovú postavu mladého pianistu si zahral Simon Helberg známy z kultového seriálu Teória veľkého tresku. „Keď som čítal scenár, hystericky som sa smial, plakal a zistil som, že je to neuveriteľne hlboký príbeh. Je o láske k hudbe, ale tiež o láske k životu. Je tam čistota. Florence je skutočný rojko. A Meryl je jedným z najokúzľujúcejších ľudí, aké poznám, takže táto kombinácia je jednoducho neodolateľná.“
Božská Florence je film, ktorý musíte počuť, aby ste uverili.
V Slovenskom národnom divadle sa postavy Florence zhostila skvelá Kamila Magálová, ktorá sa priznala, že jej zo začiatku robilo naozaj problém priblížiť sa čo najviac falošnému spevu.
„Bolo to veľmi ťažké, lebo ja sluch mám. Sám autor tvrdil, že je oveľa ľahšie a jednoduchšie, ak túto rolu stvárňuje herečka, ktorá naozaj nevie spievať, lebo je to autentické. Musela som sa naučiť falošne spievať, čo mi robilo dosť veľké problémy… Stále som sa musela nútiť do tých falošných tónov, a potom som si povedala, že musím ísť do komična a sama zo seba si urobiť ,sranduʻ, že inak to nepôjde,“ povedala o svojej postave členka Činohry SND.
V réžii Jakuba Nvotu nabral tento príbeh na svojej komickosti práve za pomoci spomínaného odľahčenia a k dokonalej komike dopomohli aj ďalší hereckí kolegovia ako Ondrej Kovaľ, Martin Geišberg, Božidara Turzonovová či Ivana Kuxová. Netreba sa teda čudovať, že inscenácia Je úžasná! od svojej premiéry v roku 2011 plní sály Činohry Slovenského národného divadla.
Vstupenky na predstavenie Je úžasná! si môžete zakúpiť on-line na stránke www.snd.sk alebo v našich pokladniciach. Pokiaľ uprednostňujete rezerváciu, je vám k dispozícii telefónne číslo +421 2 204 72 289 alebo e-mail rezervacie@snd.sk.