Nový výskum potvrdil, že ľudia sa rodia s génmi, ktoré sa správajú inak v závislosti od toho, či boli zdedené po matke alebo po otcovi. Zistili, prevažná časť zdedenej inteligencie pochádza od matky.
Vedci už dlhý čas vedeli, že inteligencia je črta, ktorá sa dedí, no až dodnes si mysleli, že inteligencia sa dedí rovnako po oboch rodičoch. Viaceré súčasné štúdie však tento predpoklad nepotvrdili. Ukázali, že deti s najväčšou pravdepodobnosťou zdedia inteligenčné vlohy po svojej matke. Dôvodom pre túto skutočnosť je ten, že gény zodpovedné za inteligenciu sa nachádzajú na chromozóme X (ženy ich majú až 2, muži len 1). Výskumníci na Nemeckej Univerzite v Ulme zistili, že mnohé gény a zvlášť tie, ktoré sú zodpovedné za kognitívne schopnosti sú lokalizované práve na X chromozómoch.
Podobnú štúdiu, ktorá potvrdila vedecké zistenia, uskutočnili aj vedci z Ústavu medicínskeho výskumu z Glasgowa.
V roku 1994 urobili výskumníci prieskum medzi 12.686 mladými ľuďmi vo veku 14 až 22 rokov. Do úvahy pri tom brali viacero faktorov, ako sú IQ dieťaťa, rasa, vzdelanie a socioekonomický status. Záver bol ten, že faktorom predvídajúcim inteligenciu dieťaťa je inteligencia jeho matky. Vo výskumnej vzorke sa inteligencia detí pohybovala v priemere len 15 bodov od ich matky.
Inteligencia dieťaťa nezávisí len od jeho matky. Otec samozrejme nie je bezvýznamný.
Ďalšie štúdie ukazujú, že matky hrajú kľúčovú, ba dokonca až intímnu úlohu pri emocionálnom rozvoji svojich detí. Je to hlavne kvôli ich putám počas výchovy. Rovnako ako psychické tak aj fyzické. Napríklad, výskumníci v Univerzite v Minesote zistili, že deti, ktoré si v rannom detstve vytvorili silné puto so svojou matku, mali oveľa lepšiu schopnosť hrať komplexné hry so symbolmi.
Zistenia naznačujú, že silné puto s matkou podporuje prirodzenú zvedavosť a tiež sebavedomie pri riešení problémov bez prejavovania frustrácie alebo zmien v nálade. Znamená to, že ak matky chcú u svojich detí rozvíjať potenciál a naučiť ich riešiť problémy, musia si s nimi najprv vytvoriť silné puto.
Iná štúdia vykonaná na Univerzite vo Washingtone ukázala dôležitosť emocionálneho vzťahu pre vývoj mozgu a jeho schopností. Výskumníci strávili 7 rokov analyzovaním vzťahu matky a svojho dieťaťa či vplyvu na ich deti. Zistili, že vo veku 13 rokov sa hipokampus (časť mozgu zodpovedná za konsolidáciu a spracovanie informácií z krátkodobej do dlhodobej pamäti a priestorovú orientáciu) tých detí, ktorým sa dostávalo emocionálnej podpory matky, je o 10% väčší než hipokampus detí, ktoré nemali vytvorené puto so svojou matkou. Jednou z prvých štúdii, ktorá sa týmto zaoberala, sa uskutočnila na Univerzite v Cambridge v roku 1984. Vtedy umelo vytvorili embryá (v podstate klony) myší, ktoré mali gény len z jedného z rodičov. Po implantovaní takýchto embryí do maternice vždy zahynuli. Takto objavili, že isté gény sa aktivujú len vedy, ak boli získané z konkrétneho rodiča.
Napríklad aj gény od otca sú dôležité na rast placenty.
Vedci odhadovali, že gény dôležité pre vývin myšacích embryí budú mať zároveň významný vplyv na rozvoj funkcií mozgu aj u ostatných cicavcov. Keďže aj ľudia sú cicavce, tak samozrejme aj na ľudí.
Vedci mali však problém dokázať túto teóriu, pretože embryá s génmi len od matky alebo od otca z rodičov rýchlo hynuli.
Tento problém vyriešili až neskôr, s rozvojom génového inžinierstva. Zistili, že geneticky modifikované embryá, ktoré mali viac génov od matky, mali väčšie hlavy a menšie telá. Na druhej strane, myši s prevahou génov od otca mali menšie mozgy, no väčšie telá.
Tieto zistenia pomohli vedcom identifikovať bunky, ktoré obsahovali gény len od matky alebo len od otca. Skúmali 6 rôznych častí mozgu, zodpovedných za rozvoj zložitých kognitívnych funkcií ako napríklad stravovacie zvyky či pamäť. Bunky, ktoré mali gény od otca, sa akumulovali v hypotalamuse, amygdale, preoptickej oblasti a prepážke, čo sú súčasti limbického systému a zodpovedajú za funkcie sexu, jedla či agresie. Výskumníci nenašli žiadne otcovské bunky v mozgovej kôre, čo je oblasť zodpovedná za zložité kognitívne funkcie ako sú inteligencia, myslenie, jazyk či maľovanie. Výskumníci prízvukujú, že tieto výsledky by nemali otcov deprimovať. Na vyriešenie akéhokoľvek i toho najjednoduchšieho matematického problému, sa musí zapojiť aj limbický systém, pretože mozog pracuje ako celok.
Ak sa inteligencia spája s racionálnym uvažovaním našich matiek, potom je rovnako ovplyvňovaná intuíciou a emóciami, ktoré pochádzajú od otcov.
Nie je možné podceňovať ani vplyv otcov na rozvoj svojich detí a to hlavné tým, že budú pre ne emocionálne napomáhajúci.
zdroj: http://usefultipsforhome.com/
