V roku 1995, kedy premnožená vysoká zver vyhubila takmer celý les v Yellowstonskom národnom parku, bolo nutné zakročiť. Ľudia preto do parku vypustili vlkov, ktorí mali za úlohu obrovský počet tejto zveri zredukovať. V tom čase nikto netušil, aké ďalšie následky toto odvážne rozhodnutie spôsobí.
Jeden z najúžasnejších vedeckých poznatkov posledných 50 rokov sa nazýva “trofická kaskáda”.
Trofická kaskáda je ekologický proces, ktorý začína na vrchole potravinového reťazca a pomaly si prešľapáva cestičku až na jeho dno. Jeden z najlepších príkladov tohto javu sa stal práve v Yellowstonskom národnom parku (USA) v roku 1995 po tom, čo do neho boli vypustení vlci.
Vlci sú naozaj dobrí v jedení vysokej zveri. Ako sa ale neskôr ukázalo, vďaka svojim stravovacím návykom pomáhajú prežiť aj ostatným zvieratám.
Vlci v podstate vidia srnku či jeleňa takto:
V Yellowstone boli vlci vyhubení pred 70 rokmi. Od tej doby populácia vysokej zveri prudko vzrastala. Neexistoval tu totiž žiadny prirodzený predátor, ktorému by museli čeliť. Aj napriek tomu, že sa ľudia snažili množstvo vysokej zveri dostať pod svoju kontrolu, neboli príliš úspešní. Preto došlo na radikálne riešenie – vypustenie vlkov do parku. Vlci nielenže začali vysokú zver okamžite pojedať, ale dokonca zmenili aj jej doterajšie správanie. Zvieratá sa začala vyhýbať určitým častiam parku – predovšetkým tým, kde by mohla byť ľahko ulovená. Vegetácie v týchto oblastiach sa začala regenerovať. Stromy dorastali do päťnásobnej výšky ako pred tým.
Spustošená časť krajiny sa opäť premenila na živý les, ktorý sa stal domovom nových zvierat. Vďaka vysokým stromom sa na toto miesto znovu vrátili spevavé vtáky a bobry. Tí neváhali a postavili v riekach svoje hrádze, čím vytvorili malé rybníky a zvýšili tak počet kačíc, ondatier, vydier, rýb a ďalších obojživelníkov. Ďalej vlci začali zabíjať kojotov. Tým dali šancu na zvýšenie počtu myší a králikov, ktorí prilákali do oblasti líšky, lasica, jazveca, krkavca a sovy.
Orli bielohlavé a jastraby sa taktiež rozhodli zapojiť do tejto úžasnej akcie. Bolo by predsa škoda, keby zvyšky mršín, ktoré po sebe vlci zanechali, prišli navnivoč. Vďaka tomuto faktu začala rásť aj populácia medveďov. Tí si konečne mohli pochutnať aj na bobuliach, ktorými začalo obrastať viac a viac zregenerovaných stromov.
Čo je ale neuveriteľné? Vlci dokonca zmenili aj správanie riek. Oživenie vegetácie spôsobilo spevnenie pôdy, menej erózie, vytvorenie jazierok. Tok rieky sa stabilizoval. Vo finále vlci pretransformovali nielen ekosystém národného parku, ale aj jeho fyzický vzhľad. Čo z tohto príbehu vyplýva? Že na svete je všetko prepojené. Spôsob nášho správania ovplyvňuje nielen ostatných, ale aj nás. Pokiaľ si došiel až tu a článok sa ti páčil, nezabudni ho zdieľať na Facebooku.
Zdroj: upworthy.com
