Keď sa ráno zobudila, zistila Julia, že manžel neleží vedľa nej. Posledné mesiace to s ním nebolo ľahké … Julia sa v posteli pretiahla a morálne sa pripravovala na veľké upratovanie. Keď má človek svoje roky, už sa mu do upratovania veľmi nechce. Nakoniec sa do toho pustila. Začala spálňou. Na manželovej nočnom stolíku našla list. Keď ho prečítala, rozplakala sa.
«Milá Julie,
píšem ti, kým skôr. To pre prípad, že až sa ráno prebudím už nebudem sám sebou. Akoby som žil medzi dvoma svetmi a stále silnejšie si uvedomujem, že v jednom z nich sa začínam strácať. Bojím sa, že raz sa z neho jednoducho nevrátim.
Píšem pre prípad, že by som si zajtra už neuvedomoval, čo sa so mnou deje. Že už by som ti nedokázal povedať, ako veľmi si úžasná a ako si ťa vážim. Že so mnou cez to všetko zostávaš a snažíš sa, aby som bol ešte šťastný.
Možno už zajtra nebudem chápať, čo pre mňa robíš. Tie papieriky, čo Lepiš na dvere, aby som si neplietol kúpeľňu s kuchyňou. Vždy ma dokážeš rozosmiať, keď si obúvam topánky naboso. Hovoríš so mnou, aj keď ja už som zabudol o čom to hovoríme. A niekedy mi šeptáš do ucha mená vnukov, aby si nevšimli, že som ich zabudol. A na moje výbuchy hnevu vždycky odpovedáš tak nežne. Aj keď ja v tej chvíli vôbec nechápem, čo sa to so mnou vlastne stalo.
Za to všetko a mnoho iného. Keby som zajtra zabudol tvoje alebo svoje meno.
Keby som ti zajtra už nedokázal poďakovať.
Keby som ti zajtra už, Julie, nedokázal naposledy povedať, že ťa milujem.
Naveky TVOJ,
Joseph “
Čítať toto bez sĺz sa snáď ani nedá. Napriek nastupujúcej Alzheimrovej choroby presiakla láska …
