V edícii Po Slovensku, ktorá mapuje najkrajšie trasy a lokality na Slovensku a spoznáva Slovensko pešo, na bicykli, autom či pohľadom z výšky, vyšla skvelá novinka. Od hradu k hradu 1.diel ponúka oveľa viac, ako iné knihy. Áno, vyšlo už niekoľko publikácií o slovenských hradoch, avšak žiadna z nich nespája poznávanie ich histórie či súčasnosti aj s putovaním za nimi.
Okrem základného opisu každej trasy z hľadiska pešej turistiky či cykloturistiky tu nechýbajú zaujímavosti súvisiace s jednotlivými hradnými miestami a povesti o nich. „Z tohto dôvodu sme sa podujali vybrať tie najkrajšie hrady či zrúcaniny nielen z vizuálneho hľadiska, ale aj z turistického pohľadu,“ vysvetľuje skúsená autorská dvojica Daniel Kollár a Ján Lacika.
Keďže publikácií o hradoch je už neúrekom, snažili sa opísať vybrané hrady čiastočne iným spôsobom ako doteraz existujúce publikácie. Kniha sa snaží byť tak trochu aj turistickým sprievodcom po hrade s jeho okolím a jej cieľom je poskytnúť čitateľovi komplexnú predstavu o ňom ešte skôr, ako ho navštívi.
Kniha Od hradu k hradu ponúka 18 najkrajších výletov od hradu k hradu po západnom Slovensku. 208 strán, 162 farebných fotografií, 45 starých pohľadníc, k tomu povesti a legendy o hradoch, a tipy i zaujímavosti na trasách.
Hrady sú zoskupené do dvojíc, ktoré sa dajú absolvovať počas jedného dňa pešo alebo na bicykli, záleží len na našej kondícii. Trasy v publikácii Od hradu k hradu väčšinou patria medzi nenáročné až stredne náročné trasy. Dajú sa však skrátiť a ponúkajú aj návštevy len jednotlivých hradných miest. Popri navštevovaní hradov postupne navštívime aj viaceré iné turisticky zaujímavé miesta na Slovensku a na našom putovaní prejdeme horami, dolinami i rovinami.
Autorská dvojica Daniel Kollár a Ján Lacika prešla osobne hradné trasy, na ktorých objavila aj mnohé doteraz nepoznané miesta – a možno ich objavíte i vy. Cieľom knihy Od hradu k hradu bolo sprostredkovať vám návštevu týchto miest a možnosť ich doslovného „vychutnania“.
Hrady sú významnými prvkami historickej kultúrnej krajiny dnešného Slovenska, rozvíjajúcimi sa predovšetkým v období vrcholného a neskorého stredoveku, zatiaľ čo novovek je pre ne obdobím postupného zániku. História hradov na Slovensku siaha až do čias vzniku Uhorského kráľovstva, keď sa prvé hrady vytvárali z niekdajších veľkomoravských hradísk.
Priamymi pokračovateľmi histórie slovanských hradísk boli napr. Liptovský alebo Spišský hrad. Za vlády prvých Arpádovcov v Uhorsku sa sformovali nové mocenské centrá v podobe kráľovských komitátnych hradov. Bratislavský či Trenčiansky hrad sú príkladmi niekdajších komitátnych hradov, ktoré si zachovali svoje významné postavenie prakticky až po dnešok, zatiaľ čo Zemplínsky hrad alebo Pustý hrad nad Zvolenom stihli zaniknúť ešte pred koncom stredoveku.
V 12. a 13. storočí si hrady ako opevnené sídla budovala aj vyššia šľachta, okrem toho ešte vzniklo viacero strážnych hradov, ktoré chránili hranice kráľovstva či kontrolovali dôležité obchodné cesty. Dôležitým medzníkom v histórii slovenských hradov sa stal vpád Tatárov do Uhorska v roku 1241. Prienik ázijských hôrd ukázal veľkú zraniteľnosť vtedajších zväčša drevených a zemných hradov. Po náhlom odchode tatárskych vojsk v roku 1242 kráľ Belo IV. Musel urýchlene riešiť ťažkú úlohu konsolidácie spustošenej a vyľudnenej krajiny. Okrem pozývania tzv. hostí bola kľúčovým bodom jeho obnovy Uhorska výstavba kamenných hradov. Nebol na to sám, pretože mu v tom vehementne pomáhala spriaznená uhorská šľachta, podporovaná štedrými kráľovskými donáciami.
Podľa dostupných prameňov k približne 60 hradom spred tatárskeho vpádu počas druhej polovice 13. storočia pribudlo 120 nových hradov a v priebehu 14. Storočia k nim postavili ešte ďalšiu necelú päťdesiatku. V 15. storočí sa tento trend výrazne utlmil. Medzi zhruba päťdesiatkou nových prírastkov prevažovali menej významné husitské a bratrícke hrádky a pevnôstky, ktoré však pomerne skoro zanikli. Raný novovek, začínajúci sa na našom území v roku 1526, náš zoznam 272 slovenských hradov rozšíril len o 11 novostavieb pevností, ktoré budovali na obranu krajiny pred osmanskými Turkami. Jednou z posledných bola pevnosť v Leopoldove.
