Druhá svetová vojna sa stala jednou z najsmutnejších udalostí minulého storočia. Ľudia spojili svoje sily, aby zvíťazili dobro a pravda.
Počas napätia, ktoré vojnu sprevádzalo po celý čas vznikli rôzne situácie. Keď okupanti oslobodili väčšinu európskych krajín, mnohé ženy boli vystavené odsúdeniu na celonárodnej úrovni.
Keď boli ženy podozrivé z toho, že sa zaplietli s nemeckými vojakmi alebo dôstojníkmi, boli jednoducho vystavené národnej hanbe a mučeniu.
Francúzi boli jednými z tých, ktorých tresty boli veľmi kruté. Po dlhých rokoch okupácie, kedy boli ľudia už na pokraji s emóciami, vybíjali si zlosť práve na týchto ženách …
Ženy ostrihali dohola, ich telá pokreslili ich alebo im povypaľovali hákové kríže na telo. Tieto ponižovania sa navyše konali verejne, pred príbuznými, priateľmi, známymi.
Stojí za zmienku, že niektorí ľudia úmyselne upozorňovali na tieto ženy, aby sami neboli podozriví z podobných zločinov.
Niektoré ženy boli dokonca zastrelené. Iné verejné poníženie nezvládli a spáchali samovraždu.
Spoločnosť rovnako odmietala aj deti, ktoré sa narodili z takýchto vzťahov. Nielenže sa narodili mimo manželstva, ale boli považované za živých pokračovateľov nepriateľa.
Somerset Maugham v príbehu The Unconquered hovorí o žene, ktorá zabila svoje dieťa, ktoré mala s nemeckým vojakom. Toto nebola fikcia, ale realita. V tom čase to nebolo žiaľ nič neobvyklé.
V Nórsku bolo takýchto žien okolo 15 000. Narodilo sa asi päťtisíc detí, ktorých otcovia boli nemeckí vojaci. Po vojne sa tieto deti prezývali “nemecké ikry” a takmer všetky boli považované za menejcenné.
Hovorí sa, že na niektorých z týchto detí testovali lieky.
Správanie týchto žien už posudzovať nebudeme. Tak či onak, odsúdiť je vždy najjednoduchšie. Len vedzme, aj takéto príbehy sprevádzali vojnu.
Zdroj foto: videoboom.cc
