Dievča sa chystalo odletieť, tak sa objali a mama jej povedala:

– Ľúbim ťa a želám ti VŠETKO.

Dcéra odpovedala:

– Mami, tvoja láska je všetko, čo potrebujem. Tiež ti prajem všetko mami.

Pobozkali sa a dievča odišlo.

Potom matka podišla k oknu, pri ktorom som sedela ja. Všimla som si, že mala slzy na krajíčku, no nechcela som sa do toho miešať. Zrazu sa ku mne prihovorila sama:

– Lúčili ste sa už niekedy s niekým s vedomím, že ho už nikdy neuvidíte?

– Áno, – odpovedala som. – Prepáčte ale prečo ste sa rozlúčili navždy?

– Som stará a ona býva veľmi ďaleko. Myslím si, že najbližšie priletí až na môj pohreb, – odpovedala mi.

Trvalo mi chvíľu kým som sa zmohla na slovo. Potom som sa jej spýtala :

– Keď ste sa lúčili, povedali ste jej, že jej želáte všetko. Čo presne ste tým mysleli?

Žena sa usmiala.

– Toto slovné spojenie sa stalo v našej rodine tradíciou. Traduje sa to už po celé generácie a moji rodičia to vždy želali svojím kamarátom a blízkym.

Stíchla, zamyslela sa a potom sa usmiala ešte viac.

– Keď povieme „Želám ti veľa“, myslíme tým :

Želám ti veľa svetla, aby bol tvoj život jasný.

Želám ti veľa daždivých dní, aby si si vážila slnko.

Želám ti veľa šťastia, aby tvoja duša kvitla.

Želám ti veľa bolesti, aby si sa vedela tešiť aj z maličkostí.

Želám ti veľa víťazstiev, aby si vždy dosiahla to, čo si praješ.

Želám ti veľa strát, aby si si vážila všetko, čo máš.

Želám ti veľa stretnutí, aby si mohla zažiť veľa lúčení.

Po týchto slovách jej vyhŕkli slzy a odišla. Hovorí sa, že stačí minúta, aby ste našli nejakú zvláštnu osobu. Hodina stačí na to, aby ste ju pochopili. Deň, aby ste ju milovali a celý život aby ste na ňu zabudli …