V roku 2011 sa v kinách objavila neuveriteľne pekná a milá francúzska dramatická komédia Nedotknuteľní (Untouchable). Film rozpráva príbeh o živote bohatého človeka, z ktoré sa rukou osudu stane muž na invalidnom vozíku odkázaný na pomoc iných.
Aj napriek svojej diagnóze mu nič nebráni v tom, aby sa Philippe mohol tešiť zo života. Jeho rukami a nohami, neskôr aj najlepším priateľom, sa stal muž z nešťastnej rodiny, ktorý nezvyčajným spôsobom prenikal do pocitov človeka z úplne odlišného prostredia, na aké bol doposiaľ zvyknutý.
Kúzlo humoru s prímesou životnej drámy si získalo srdcia miliónov divákov a kritikov. Po zhliadnutí filmu má človek túžbu opäť žiť, bez ohľadu na to, aké je to ťažké.
Zdalo by sa, že dynamický námet pochádza z hlavy skúseného scenáristu. Za ním sa však skrýva skutočný príbeh francúzskeho podnikateľa.
Film je netočený podľa knižnej predlohy istého Philippa Pozzo di Birgiho s názvom Druhá šanca. Autor sa stal prototypom hlavného hrdinu, aristokrata, ktorý sa v dôsledku vážneho nešťastia stal človekom-invalidom.
Philippe bol úspešným podnikateľom zo slávnej korzickej rodiny, pričom ich korene siahali až k prvým križiakom. Bol to záhadný dobrodruh, ktorý miloval riskovanie.
Jedného dňa sa rozhodol, že aj napriek neprívetivému počasiu poletí na svojom paraglide. Toto rozhodnutie mu zmenilo celý život. Po tom, čo havaroval a doktorom sa podarilo zachrániť jeho život, musel sa zmieriť s tým, že jeho telo ostane ochrnuté.
Skutočným predstaviteľom senegalského Drissa Bassariho bol Abdel Sele, rodák z Maroka. Život bral bezhlavo, na živobytie si zarábal malými krádežami a po krátkej dobe od opustenia väznice žil na dávke v nezamestnanosti.
Ako sa teda mladý muž, ktorý nemal o živote parížskej smotánky ani poňatia, dostal k Philippovi? Oboch spájalo zúfalstvo a riskovanie. Abdel si uvedomil, že zdravotne postihnutý muž nepotrebuje ľútosť, ktoré mu doposiaľ preukazovali predchádzajúce opatrovateľky, ale budíček, ktorý by ho vrátil naspäť do života.
Abdel prišiel o svojich rodičoch ešte v rannom veku, preto žil v rodine vzdialených príbuzných, ktorí sa o chlapcovu výchovu príliš nezaujímali. Vedel, čo je to život na ulici. Keď sa teda vybral za Philippom, bol pripravený na ďalšie odmietnutie, no keď uvidel jeho bohaté sídlo, rozhodol sa, že pre neho chce pracovať.
Postupne sa začal zaujímať o knihy, ktoré Philippe čítal a spoločne navštívili niekoľko miest na svete. Aristokrat učil chudobného muža správnemu chovaniu a podarilo sa mu zmeniť jeho názory na život. Abdel ho na oplátku nabil pozitívnymi emóciami a dal mu znova pocítiť, čo je to sloboda.
O nejaký ten čas neskôr Abdel stretol ženu, ktorá si získala jeho srdce. Presťahoval sa do Maroka a založil si tam rodinu. Jeho priateľstvo sa tým ale neskončilo, občas príde Philippa navštíviť aj s rodinou.
Pozzo di Borgo si taktiež našiel spriaznenú dušu, s ktorou spoločne chodí navštevovať svojho najlepšieho priateľa.
„Boli sme dvaja zúfalí ľudia na okraji spoločnosti, ktorí sa rozhodli oprieť jeden o druhého.“ takto opísal svoje kamarátstvo s Abdelom Philippe v autobiografickom románe Druhá šanca (Second Chance).
Tento neuveriteľný príbeh vás naučí veriť v skutočné priateľstvo. Obaja sú príkladom, že aj úplne odlišní ľudia sa môžu nájsť a navždy byť prepojení priateľskými väzbami.
Prial by sme si, aby každý človek mal takého kamaráta, ktorý ho neopustí, aj v prípade, že by sa mu prihodilo nejaké nešťastie. Veď sa predsa hovorí, že v núdzi spoznáš priateľa…
zdroj:videoboom.cc
