Strata dieťaťa je vždy ťažká, bez ohľadu na to, koľko malo rokov a ako sa to stalo…
Jedno ráno sa William Jazwanski vybral do práce na svojom automobile, keď zrazu uvidel policajné auto blikajúce v jeho spätnom zrkadle. William sa rozhodol okamžite zastaviť.
Keď sa policajt priblížil k jeho autu, William stiahol okno a opýtal sa, čo sa stalo, myslel si totiž, že prekročil rýchlosť.
Bolo v tom však niečo celkom iné. Policajt sa chcel Williamovi poďakovať za vojenskú službu. Videl nálepku na jeho nárazníku, ktorá prezradila, že slúžil v armáde.
Okrem toho, na palubnej doske ležala zložená americká vlajka. Policajt sa muža opýtal, kde slúžil, na čo mu William odpovedal, že v Iraku pôsobil 15 mesiacov. A práve po tejto informácii začalo malé “vyšetrovanie”.
Policajt Williamovi povedal, že jeho syn slúžil v Iraku, no nikdy sa nevrátil. Keď si všimol americkú vlajku na palubnej doske, spomenul si, že takú istú dostal aj on, keď mu prišli oznámiť že jeho syn zomrel.
Zrazu sa opýtal, či môže Williama objať.
„Pripomínate mi môjho syna. Zastavil som vás, pretože som si pomyslel, že ste on…Stále nemôžem uveriť tomu, že tu už nie je.“
William vystúpil z auta a dôstojníka pevne objal. Nebolo to však len obyčajné objatie. Obaja muži sa rozplakali. William práve ukončil rehabilitačný program týkajúci sa posttraumatického stresu a objatie bolo presne to, čo potreboval.
William sa o svoj príbeh podelil aj na svojom facebookovom profile, kde ho zdieľalo viac ako 180 000 užívateľov. Príspevok ukončil jednoduchým odkazom vďaky pre všetkých vojakov.
„Boh vám žehnaj, vojaci, nech žehná vášmu svetu a vášmu srdcu.“
