V ťažkej chvíli vám niekto musí podať pomocnú ruku, pretože inak urobíte hlúposť
Svet young adult je bohatší o ďalší úlovok. Tento mesiac doň pribudla novinka Lov na baziliška, ktorá poteší všetkých čitateľov a čitateľky so záľubou v záhadných príbehoch.
Stredoškoláčka Ksiu príde o svoju najlepšiu priateľku Myšku. Ktosi ju a ďalších spolužiakov otrávil a Myške sa to stalo osudným. Aby toho nebolo málo, Ksiu zisťuje, že Myška pred ňou všeličo tajila. Dôverovať odrazu nemôže ani svojmu chlapcovi a každý sa stáva podozrivým. Preto sa rozhodne konať a zistiť pravdu, pred ktorou ostatní zatvárajú oči. Muselo dôjsť k takému nešťastiu? Môže sa to zopakovať? Lov na baziliška sa začína.
Aj keď sa bude zdať záhada vyriešená, stále nemusí byť všetko vyhraté. Otázkou nie je len kto, ale aj prečo. Spoločne s Ksiu nahliadneme do stredoškolského prostredia so všetkým, čo k tomu patrí. Dozvieme sa o falošných priateľoch, ktorí zrádzajú a zavádzajú, ale aj o tých, ktorým by sme nedôverovali a predsa by nám v núdzi podržali chrbát. Rozmotáme na prvý pohľad komplikované klbko vzťahov a pochopíme, prečo sa oplatí ozvať, keď sa blíži niečo zlé.
Kniha Lov na baziliška sa dotýka nie veľmi populárnej témy a tou sú drogy na školách. Mnohí sa tvária, že sa to nedeje alebo to nie je nič, z čoho by sa mal robiť rozruch. Príbeh Lov na baziliška je aj o tom, ako ľahko sa môžu veci vymknúť kontrole, a o koľko ťažšie je naprávať škody.
Tento zamotaný príbeh hravo prekoná vaše očakávania. Strhne vás hneď od prvých strán a dokážete ho prečítať doslova na jedno posedenie. Možno sa aj vy nájdete v odvážnej Ksiu, ktorá prekonala vlastný strach a vzoprela sa ostatným.
Prečítajte si ukážku:
Na výsluch použili zborovňu. Bola priechodná, takže žiakov vpúšťali jednými a vypúšťali druhými dvermi, ktoré viedli na susednú chodbu. Tí, ktorí vyšli, nemohli nič povedať tým, ktorí čakali pri dverách. Ksiu bola zvedavá a zároveň nervózna. Kto bol ten muž? Kto bola jeho dcéra? Väčšinu rodičov svojich spolužiakov poznala, ale tohto pána videla prvý raz. Nakoniec zavolali aj Ksiušu.
V zborovni sedela celá komisia – unavený muž v nie veľmi čistej uniforme so svetlomodrými výložkami (zrejme vyšetrovateľ), riaditeľka a niekoľko učiteľov.
Ako na skúške, pomyslela si Ksiuša.
Vyšetrovateľ si zapísal jej meno s priezviskom a so zrakom upretým na papiere sa jej spýtal: „Poznali ste Dianu Myškinovú?“
Ksiuša najprv nechápala, o kom hovorí. Až potom si uvedomila, že má na mysli Myšku. Ju nemohli zabiť! Všetkých, len nie ju! Nikdy sa jej nič nestalo, veď je to predsa Myška…
„Odpovedz!“ zvreskla riaditeľka.
„Áno, my… Sme priateľky…“
„Nespomínala niekedy, že chce spáchať samovraždu?“ Vyšetrovateľ kládol otázky a zároveň si robil poznámky.
Zdalo sa, že dopredu vie, aká bude odpoveď a pýta sa iba preto, lebo musí.
„Nie,“ chladným hlasom povedala Ksiu.
Nie, pomyslela si. Všetci, len nie Myška.
„Nevšimla si si, že by sa v poslednom čase správala zvláštne?“
„Nie.“
Nemohol to byť Myškin otec! Hoci… nikdy som ho nevidela, lebo je stále v kancelárii… Myška spomínala, že sa hádajú…
„Nevieš, kto by jej chcel ublížiť?“ vyšetrovateľ neustále zapisoval.
„Nikto!“ Ksiuša pochopila, že musí čo najskôr zistiť pravdu. „Stalo sa jej niečo?“
Vyšetrovateľ sa na ňu pozrel.
„Dnes ráno zomrela po neúspešnom oživovaní. Prudká otrava. Toxikologické výsledky potvrdili prítomnosť jedu.“
Ksiuša sa hodnú chvíľu pozerala na detektíva a on na ňu. Hnedé výrazné oči, prenikavý pohľad, premýšľala Ksiu. Ale celý je akýsi vráskavý. Ako šarpej.
Vyšetrovateľ sa vrátil k dokumentom. Ksiuša neschopná uvažovania sa prizerala, ako na papier pribúdajú riadky – presne také isté krivé ako on.
„Vedela by si k tomu niečo povedať?“ spýtal sa.
„K čomu?“
„K otrave.“
„Nie.“
„Ak si na niečo spomenieš alebo niečo zistíš, oznám to učiteľom.“
Ksiuša pochopila, že tú frázu povedal automaticky, pričom nad ňou vôbec nepremýšľal. A rovnako na tom pravdepodobne bolo aj všetko ostatné. Podpísala papier (Prehlasujem, že všetko uvedené je pravda) a odišla. Pokúsila sa vyjsť dvermi, ktorými prišla, ale niekto ju chytil a nasmeroval k východu.
Za dverami všetci plakali. Teda, všetky dievčatá. Chlapci po sebe zamračene poškuľovali a nevedeli, ako sa majú správať. Nebola vhodná chvíľa na žartíky a zdalo sa, že normálne spolu komunikovať nevedia. Ksiu sa oprela o stenu a premýšľala. Prečo neplačem? Veď som jej najlepšia kamarátka. Mala by som plakať viac než ostatní. Nevyronila však ani slzu.
