Myslí si, že sa v živote možno vyhýbať všetkému negatívnemu. No nie vždy to je také jednoduché…
Ak sa vám páčili hity Najlepší rok tvojho života a Počkajte si na happy end, urobte si v domácej knižnici miesto. Je tu novinka úspešnej nemeckej autorky ženských románov Charlotte Lucasovej. Päť hviezdičiek pre teba si jednoducho zamilujete.
Konrad Michaelsen má veľmi jednoduchý recept na príjemný život: stačí sa dôsledne vyhýbať všetkému negatívnemu. Ignoruje správy, nepočúva smutné pesničky, nepozerá vojnové filmy. Živí sa písaním internetových recenzií – objednávatelia mu radi zaplatia za dobré hodnotenie. Lenže Konrad si aj v súkromí zvykol všetko hodnotiť, udeľovať hviezdičky – šikovnej pokladníčke v obchode, neochotnej servírke v kaviarni…
Zdrvujúcej kritike sa nevyhne ani nová triedna učiteľka jeho trinásťročnej dcéry Mathildy. Pia Flemmingová je pekná, no mladá a neskúsená, zaslúži si teda nanajvýš dve z piatich hviezdičiek.
Keď sa o tom Pia náhodou dozvie, rozhodne sa, že Konrada vytrestá, hoci žiačkin otec jej je čoraz sympatickejší. V triede musí riešiť problém – decká začali šikanovať spolužiaka, ktorý je trochu iný. Pia si nevie rady, ale Konrad dostane skvelý nápad. Možno aj za päť hviezdičiek!
Päť hviezdičiek pre teba je očarujúci a vtipný ľúbostný príbeh o otcovi a učiteľke jeho dcéry. Určite tušíte, ako sa to medzi nimi bude vyvíjať. Ale to nič nemení na to, ako sa ten príbeh príjemne číta. Dokonalá oddychovka po náročnom dni.
Charlotte Lucasová je pseudonym nemeckej autorky Wiebke Lorenzovej. Jej psychologické trilery zaznamenali veľký čitateľský úspech. Jej ľúbostné romány Najlepší rok tvojho života a Počkajte si na happy end ponúkajú vážnou i menej vážnou formou odpovede na otázky o zmysle života.
Začítajte sa do novinky Päť hviezdičiek pre teba:
Pia Flemmingová bola neochvejne presvedčená, že veľká a pravá láska existuje. Rovnako však bola presvedčená, že ona už svoju veľkú a pravú lásku zažila. Pre ňu už láska nehrá rolu, jej vlak už odišiel.
Vôbec netušila, prečo jej to prišlo na myseľ akurát v okamihu, keď na príjazdovej ceste k veľkej secesnej vile vystupovala zo svojho malého volkswagenu. Asi nejaký mentálny kotrmelec, no aj tak cítila napätie, akoby jej mali každú chvíľu prasknúť nervy.
Sotva pred desiatimi minútami volala priateľke Hannah Griefovej, či je doma a či by jej nemohla požičať niečo na oblečenie – nejaké pekné nohavice s topom alebo šaty, lebo Pii sa podarilo obliať si biele nohavice, vyliala si na ne celú škatuľu pomarančového džúsu. Za pol hodiny by sa zo školy v Eppendorfe nestihla otočiť domov do Altony ani mimo špičky, nieto teraz podvečer. Keď kamoška v telefóne na obe otázky pritakala, od radosti jej skoro vyhŕkli slzy.
Budova gymnázia sa nachádzala ani nie desať minút od Hannahinho bytu. Pia porušila všetky rýchlostné obmedzenia a iné dopravné predpisy, takže jej to netrvalo ani sedem minút. Priateľka ju už čakala vo dverách, v rukách držala dvoje pekných letných šiat.
„Ďakujem!“ Pia sa rútila hore schodmi.
„Vďačne!“ Hannah sa zasmiala. „Ale teraz už trocha spomaľ, inak si zlomíš nohu.“
„Nemám čas!“ odvetila Pia. „O hodinu začíname!“
„Až o hodinu? A prečo teda panikáriš?“
„Ešte nemám všetko pripravené, navyše tam v každom prípade musím byť skôr, než dorazia prví rodičia.“
„A to už prečo? Aj na tých treba dozerať?“ Hannah sa zachichotala.
„Ja sa zasmejem neskôr, dobre?“ Pia pohľadom zhodnotila ponúkané šaty, potom schmatla červené s bielymi kvetinkami, utekala s nimi dnu, položila ich na komodu v predsieni a už si vyzliekala obliate nohavice. „Jonathan nie je doma?“ spýtala sa, poskakujúc na jednej nohe.
„Kdeže, ešte je vo vydavateľstve, pokojne sa môžeš vyzliecť,“ Hannah zavrela vchodové dvere.
„Super.“ Pia zhodila nohavice i blúzku, schytila šaty. V náhlivosti sa jej nedarilo stiahnuť zips na chrbte, takže jej ich Hannah napokon vzala z rúk a rozopla zips.
„Ďakujem,“ Pia vopchala hlavu do otvoru, ktorý jej priateľka pridržala.
„Aj tak by si sa mala trocha upokojiť,“ poznamenala Hannah. „Ak ťa teraz skolí infarkt, kto dozrie na rodičov?“
„Dokelu!“ prskala Pia. „Tak som si to perfektne vymyslela, a teraz toto!“
Šaty sadli, no, možno boli trocha vypasované, lebo Hannah mala chlapčenskejšiu postavu. Ale vždy lepšie než biele nohavice s oranžovým fľakom…
