Hitler o sebe veľmi často tvrdil, že je niečo ako frustrovaný a nepochopený umelec a že umenie bolo určite jeden z jeho hlavných záujmov v priebehu jeho života. Počas svojho pobytu vo Viedni predal pravdepodobne niekoľko stoviek obrazov a pohľadníc, z ktorých sa však zachovali len niektoré.
zdroj článku: sobadsogood.com
Hitler sa totiž po roku 1938 rozhodol zakázať reprodukciu svojich diel. Ťažko uveriť, že jeden z najväčších diktátorov histórie tak vášnivo miloval umenie. Na viedenskej umeleckej škole pre neho nebolo miesto, ale to s odstupom času vlastne ani nevadilo – vášniví zberatelia umenia Tretej Ríše zbierajú jeho diela dodnes, a je vcelku možné, že pre nich máme pochopenie; Hitlerove obrazy sú totiž vzhľadom k jeho politickým aktivitám paradoxne nevinné, krásne a na prvý pohľad plné duševného pokoja.
Frederic Spotty vo svojej knihe Hitler a sila estetiky o Adolfovi tvrdí, že bral svoju umeleckú stránku veľmi vážne. Jeho diela komentuje slovami: ,, Mal štipku talentu aspoň v kreslení budov ale v technike bol samouk”. Ako väčšina amatérov začínal maľovaním jednoduchých krajiniek. S takmer nulovou originalitou a mizivou odbornou prípravou však dokázal napodobniť akvarel, a pohľadnice, ktoré boli v tom čase veľmi populárne. Mnohé Hitlerové diela boli po druhej svetovej vojne vydražená v aukciách za desiatky tisíc dolárov. Iné obrazy boli zabavené americkou armádou a dodnes sú majetkom USA.
