Dobrodružný cestovateľský príbeh dvoch mladých dievčat z Košíc pokračuje! – časť2

Miš a Nyx sú tu zas a majú opäť plné vaky nevšedných situácií a pár prejdených kilometrov v nohách. Čo majú nové? Kde všade boli, čé zažili? čítaj ďalej  a pozeraj video a dozvieš sa. Ak si zmeškal tohtoročný prvý diel nájdeš ho práve tu. Každý týždeň Vám prinesieme nové zážitky z ich ciest doplnené o ich pohľad na krajinu pamiatky a situácie, ktoré na cestách zažili. Samozrejmosťou budú fotografie a videá. Určite sa máte na čo tešiť! Takže sledujte ich putovanie a držte im palce!

Z cestovateľského denníka

Deň 4: Ola amigos que pasa ? Včera sme mali jeden pohodlno-pohodový deň. Chlapci od vedľa navarili taliansku pastu. Klobúk dole, neviem ako to robia na tom variči, ale sú fakt dokonalé. Mali sme tu menšiu návštevu, do kempu nás prišiel pozrieť barman z minulého roka , jedna ďalšia nostalgická chvíľka za nami. V bazéne sme zaplávali pár dĺžok vrámci cestovateľského cvičenia (ešte stále sa nám nepodarilo zabehať si s východom alebo západom slnka )
Dnes máme za sebou 5 hodinovú túru po Barci, tento rok sme konečne trafili na Nou Camp. PRIAM NEUVERITEĽNÉ. V rámci gastro porna sme ochutnali octopusa(verygood) a chystáme sa pripraviť avokádovú pomazánku. Dnes sa poslednýkrát hlásime z Barcelony. Zajtra vyrážame smer Taragona kde nás očakáva 32-ročný Alejandro (couchesurfing) a v sobotu smer Valencia. El Masnou má stále svoje čaro:)


Cestovanie je o spoznávaní. Či už o spoznávaní krajiny, ľudoch, gastronómických pochúťkach to je jedno. Verte či nie dokonca aj o spoznávaní novej hudby. Na cestách toho zažijete veľa. Stretnete nespočetne veľa ľudí. O to viac keď cestujete stopom ako my. Ľudia v kempe s vami trávia kopu času, ste takou oporou jeden pre druhého. Aspoň na chvíľu z Vás opadne stres a všetko čo Vás doma trápi . Prichádza pokoj na duši. Úplný kľud od všetkého. Celé dni riešite pár základných vecí. Kde budem spať ? Čo budem jesť? Čo budem piť ? Koľko mám peňazí ? No a my fajčiari nezabúdame na otázku čo budem kuriť ? Príde my to až smiešne ako človek dokáže prehodnotiť svoje hodnoty za pár dní. No a hej aby som nezabudla. Potom príde prvotná depresia. Kedy chcete okamžite sa teleportovať domov, lebo Vám začne niekto alebo niečo chýbať. Treba byť nad vecou v týchto situáciach a byť tu jeden pre druhého. Doma na Vás všetko počká a čo nepočká tak bohužial. Životjelajf ako by moj kolega z práce povedal. Posielame ti pozdrav do Ameriky:)


PS: Žijem pre všetky tie noci, ktoré si nebudem pamätať, s priateľmi, na ktorých nikdy nezabudnem

ARRIVEDERCI MAXIHRA KONČÍ

Deň 6: Ani neviem kde začať. Po odchode z Barcelony sme vyrazili smer Tarragona. Vzdialenosť medzi týmito mestami je asi 90km. Trvalo nám to 8 hodín. Neuveritelné. A niekde tu začína krutý život stopovania kedy nie všetko ide podľa plánu (hoci žiaden nemáme) a nie všetko je také ružové ako sa zdá. Španielsko je náročné vrámci stopovania, to je nám dobre známe z minulého roka. Ale až tak ?. Späť k Tarragone. Cez couchsurfing sme sa ubytovali u 32 ročného Alejandra. Tiež by všetci v tomto veku vyzerali ako on. Dali sme si jeden vážny kúpel, navarili sme si pastu, popili nejaké pivejdá na večeru a spali na POSTELI. Opakujem na posteli. Krásny to pocit.

Naobed sme vyrazili smer Valencia. V daždi sme sa brodili hore dole po cestách aj nejakej tej prérii asi dve hodiny. Moje nohy a ramená s tým po***tým 15 kilovým vakom zažili skôr niečo ako výstup na Rysy. 17 km z toho 8 km sme šli peši podotýkam, nám trvalo 6 hodín. Opakujem 6 hodín. Podarilo sa nám zastaviť mladého šraca,ktorý nás odniesol na správny výjazd smer Valencia. Viete ono v Španielsku to funguje asi tak,myslíte si, že ste na dobrom výpade na Váš smer, ale nakoniec zístite, že aj z druhej strany je Váš smer, aj z ďalšej aj zo 150 strany je Váš smer. Neviem čo na to povedať ja už nic nevytrimem:D no a potom sme stopli jedného španiela,ktorý chvalabohu išiel rovno do Valencie. To chvalabohu hneď beriem späť. Potom čo do tej rachotiny alebo ako mám nazvať tú mašinu jeho, sme natrepali seba aj našu hebednú batožinu ( aby som nezabudla na jeho tri krabice plné zajacov) sme konečne vyrazili. Pri rýchlosti 120 km/h ručička na tachometri skoro vybuchla a miestami som mala pocit, že nám odpadne nejaké to koleso. Pánovi sa huba nezastavila prisahám pánu bohu. To by bolo v poriadku keby vedel niečo po anglicky, ale len hučal a hučal po španielsky jak staré ruské rádio. Príbeh stále nekončí. Viete my dnes nemáme kde spať :/ a tak stokujeme niekde pri Valencii na non-stop pumpe do rána. Aby toho nebolo málo, naša prvá dnešná strava bola o pol 6 večer bageta na zemi pred obchodnym centrom a potom okolo 8 večer sme si ako dezertík dali jednu skromnú nektarinku. Denný príjem vody bol asi 0,7 l na hlavu, jeden parádny deň za nami. Takže všetkých pozdravujeme z benzinky niekde pri Valencii. Naša krabička prežitia obsahuje vino, cigarety, papasy a filtre. Koniec hlásenia ak ste niekto vo Valencii zachráňte nás

Deň 8: Ako sme už spomínali, máme za sebou 20 km výstup po 40 h deficite spánku. Za sebou máme tiež couchsurfing číslo 2. Španiel po 30-ke. menom Jorge, ktorý je aktívny tenisový športovec a u seba v 3-izbovom byte má non-stop couchsurferov aby nebol osamelý. Potom čo nás usadil na svoj skromný gauč aby si nás vyfotil pre svoj profil a ukázal mi fotky iných dievčat na tom skromnom gauči, ktoré fotil –ma oblial pot. Nevyzeral ako mäsiar, ale človek v dnešnej dobe už nikdy nevie:D Na cestu okrem príručky prežitia som si zobrala ešte jednu knihu v ktorej súdny znalec opisuje svoje prípady a celkovú psychiku zločincov. Väčšina prípadov končí doživotím. Prvá kapitola je o mužovi, ktorý sa vkrádal do prízemných bytov, v ktorých žili ženy. Tie dobil a oš***l. Späť k nemäsiarovi, ubytoval nás, navaril nám jeden španielsky skvost( alebo šok) na večeru. Makaróny s vajcom, cibuľou, šalátom a chlebom. Jedno gastroporno čo Vám budem hovoriť.

Dnes naobed sme sa pohli ku couchsurferovi number 3. Tiež sa volá Alejandro. Asi je to tu populárne ako u nás Dežo alebo Šeherezáda. V práci končil až o 19:00, takže po fyzicko náročných dňoch, sme zhodnotili, že zainvestujeme a odložíme si vaky na železničnú stanicu aby sme mohli v kľude prejsť celé mesto pešo, bez kŕčov v chrbte alebo v iných častiach tela. Absolvovali sme obhliadku pre nás nezaujímavých historických pamiatok, vychutnali si jednu božiu kávu, pokochali sa španielskym street- artom, botanickou záhradou plnou bezdomovcov, objavili nejaké pouličné tanečné kreácie (resp. pokusy) dievčat, ktoré sa snažili zaujať polonahých skejterov a tak. Alejandro number 2 nás vyzdvihol na stanici a tu prichádza jedno vážne búrkové rošambo ala prietrž mračien, takže prvý beh s vakmi na chrbte si môžem odfajknúť. Keď to takto pôjde ďalej, po návrate domov sa začneme venovať kulturistike prinajhoršom nás prihlásim na nejaký ten spartan race. Vo Valencii chillujeme pár dní. Už by to chcelo aj okúpať sa v mori a chytiť španielsky bronz. 

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
Miš a Nyx sú tu zas a majú opäť plné vaky nevšedných situácií a pár prejdených kilometrov..." />