Romantická slovenská žiadosť o ruku, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden muž

Určite každý z nás videl vo filme žiadosť o ruku. Ak ste film sledovali so svojou priateľkou, určite sa rozplývala nad nápadom, akým sa rozhodol muž požiadať svoju budúcu nastávajúcu o ruku. Medzi každou zamilovanou dvojicou časom nastane okamih, keď sa muž rozhodne posunúť spoločný vzťah o level vyššie. Požiadať svoju partnerku o ruku. Ženy sú veľmi emocionálne a romantické stvorenia, preto dúfajú, že muž vymyslí niečo originálne. Aj keď sa to možno nie vždy podarí. Tomáš z východného Slovenska na to išiel veľmi originálne a svoju budúcu manželku Natáliu prekvapil neobyčajnou a romantickou žiadosťou o ruku, za ktorú by sa nemusel hanbiť žiaden svetový filmový režisér. My sme Tomáša kontaktovali, aby nám o ňom povedal niečo viac.  :) 

zdroj: Tomáš Puškáš redakcia chillin.sk

Ako vznikol tento nápad teda? Klamal by som, keby som povedal, že som to takto plánoval. Vzniklo to z takej prirodzenosti… Som fotograf a rád zachytávam momenty, okamihy. Čo sa nedalo zachytiť obrazom, chcel som takto slovom. Mnohé ženy, špeciálne moja priateľka (od včera snúbenica) sú známe tým, že si toho zapamätajú oveľa viac ako my muži. Poznáte to z filmov, keď sa na výročnej večeri, žena vráti myšlienkami späť, rozcitlivie sa spomenie niečo ako: “Pamätám sa, ako by to bolo včera.” Chlap len utrúsi: “Aj ja.” A potom sa ho žena spýta, aké vtedy mala šaty alebo čosi podobné :)  A on to už samozrejme nevie :) Od prvého dňa som vedel, že je výnimočná, tak som jej chcel spraviť radosť tým, že si budem takéto a iné detaily pamätať. A potom deň za dňom, akosi sa z toho pre mňa stala rutina.

Nevadilo mi, že si bolo treba nájsť extra čas na zapisovanie. Nie je pravda, že som si zapisoval veci každý deň, niekedy som to spravil aj s niekoľkodňovým odstupom. Aby som si ale vedel spraviť poznámku ku každému dňu, keď sme boli spolu, niekedy som sa musel riadne rozpamätávať, pozrieť si smsky alebo fotky. Aby tam bol ozaj každý deň s výnimočnou ženou. Poznámky som si písal do cloudu, takže som ich mohol editovať z hocijakého miesta, použiť na to telefón alebo počítač. Keby mi vtedy niekto povedal, že z toho vznikne takmer 200 strán, neveril by som mu :) No už vtedy som chcel veriť tomu, že nám to spolu vydrží dlhšie, ako nejakých 5 rokov (presnejšie dnes to je 1894) dní. Jeden čas ma určite podozrievala, že si niečo zapisujem, ale nemohla vedieť čo, súbor som si hesloval a mal názov “Nový dokument 3”.

Vlastne ani neviem, či som jej to chcel niekedy ukázať, teda určite nie. Neskôr som začal vážnejšie uvažovať o svadbe, zásnubách, asi som mal potrebu jej ešte viac otvoriť srdce a pozvať ju k tomu, aby vedela, čo som celý čas, deň za dňom prežíval.. Chcel som, nech je to výnimočné. Takto si vie teraz aj ona zaspomínať a lepšie ma spoznať. Niečo v tomto zmysle som jej napísal na úvodnú stranu: na niektorých riadkoch sa na teba hnevám, na niektorých riadkoch som možno na chvíľu pomyslel na inú, na niektorých riadkoch som si možno myslel, že to už dlhšie spolu nevydržíme, ale v každom jednom riadku som ťa neskutočne miloval… Aj keď poznáte ženy, tá moja má mňa prečítaného viac ako by som chcel :)

No a nápad nechať maľovať na stenu? K tomu poviem len toľko, je to úžasný pocit ráno ďalší deň vstať, prísť do obývačky a zbadať to tam. Pre nás to bude najbližšie mesiace do svadby pripomienka toho, čo si chceme sľúbiť a odprisahať, zároveň nám to bude pripomínať toto krásne obdobie – že to nie je sen, že to je realita. A čierne na bielej stene je toho živým a nemiznúcim dôkazom :) 

Na začiatku bola príprava

Samotný Tomáš so snúbenicou :)

Pokiaľ sa vám Tomášom nápad páčil, určite si pozrite aj jeho Facebooku stránku.

Prečítajte si aj

Aký je tvoj názor?
Určite každý z nás videl vo filme žiadosť o ruku. Ak ste film sledovali so svojou..." />