Rozhovor s dvoma mladými Slovenkami, ktoré zažili dobrodružný výlet naprieč Európou

Nevieš ako stráviť tohtoročnú letnú dovolenku? Chceš ísť všade, vidieť všetko avšak nemáš peniaze? Stačí ti dobrodružný duch, odvaha a nie až taký veľký finančný obnos, aby si zažil leto na ktoré nezabudneš. Presne týmto sa riadili dve mladé Košičanky, ktoré leto 2014 strávili na výlete po Európe. ich dojmy z celého výletu ti ponúkame práve v tomto rozhovore a pre lepšiu predstavivosť nechýbajú fotky a video. Zažil si aj ty podobný výlet po svete, alebo žiješ v zahraničí a máš veľa príhod a zaujímavých zážitkov? Určite nám napíš na info@chillin.sk a vyspovedáme aj teba 🙂

Čaute, mohla by si nám na začiatok v krátkosti predstaviť seba a svoju kamarátku?

Nikola: Čago bello, takže volám sa Nikola a.k.a Panda mám 25 rokov, som z Košíc momentálne už neštudujem (nejak nevydalo) pracujem deň a noc v Dobrých Časoch (Košický pivný dom)
Miška: V skratke Miš, mám 22 rokov som tak isto z Košíc, študujem na Technike využívanie alternatívnych zdrojov energie a popritom pracujem taktiež deň a noc v Dobrých Časoch.

Čo vás priviedlo k myšlienke, vydať sa na takýto freestyle trip?

Miš: Vzniklo to celé tak, že jedno ráno niekedy minulú zimu som sa prebudila s tým, že toto leto si chcem užiť a dať si nejaký výlet, ktorý bude doslova a do písmena legendárny. Sama som nevedela či to bude stopom, vlakom, alebo autom proste chcela som zbaliť veci a ísť kam ma nohy zavedú. Prišla som s touto myšlienkou za Nikolou tá bola za, a tým to aj skončilo. Asi do mája sme sa o tom ani nebavili a všetko vznikalo na poslednú chvíľu.
Nikola: Nevyšlo mi v lete Gruzínsko a Miš prišla s nápadom vydať sa naprieč Európou.

Čo na to rodičia a kamaráti. Nechceli sa pridať?

Nikola: Mama len mávla rukou, už si za tie roky zvykla, čo sa týka ocka tak ten bol oklamaný, až kým mu nebolo podozrivé, že vlak z Viedne do Dornbirnu tankuje na pumpe :D( môj otec žije vo Viedni, kde sme mali prvú noc prespať a ráno vyraziť do Dornbirnu kde býva moja mama)

Miš: Čo sa týka mojich rodičov tak v prvom rade tomu nevedeli nijak zabrániť, nakoľko raz keď si niečo zaumienim tak koniec. Ocko si chcel nakúpiť nejaké lieky na ukľudnenie počas našej výpravy, a mama dookola vravela len to, že nás unesú, zabijú, znásilnia. Cestou tam sme zvykli posielať ŠPZ-KY môjmu krstnému keby sa fakt niečo stalo.
Ale pravdu povediac nevychytali sme ani raz zlý stop keď nepočítam Fredyho, ktorý bol diler hašišu pre Marseille, a posledný stop o pol 4 ráno v Prahe na benzínke kde sme nastúpili ku dvom šracom, ktorí si z prvej šupli pervitín z nožíka a oznámili nám, že vysadia nás až potom čo s nimi vyzdvihneme zásielku metamfetamínu bol to asi jediný stop pri ktorom sme držali v jednej ruke kaser a v druhej nožík.

Mali ste dopredu naplánovanú trasu? alebo vznikalo všetko spotánne priamo na mieste?

Nikola: Trasa bola naplánovaná vopred cca týždeň, po konzultácii s Jarom, ktorý pred tým už stopoval. Google maps a Hitchwiki … cca sme to aj dodržali. Hlavné destinácie, ktoré sme chceli vidieť/zažiť boli Saint Tropez, Nice (to sme nakoniec vynechali), Marseille (čo sme nakoniec oľutovali), Barcelona a surf kemp v Portugalsku (ten sme nestihli, lebo sme sa v Barcelone zamilovali….do mesta)
Miš: To hrubé jadro cesty som cca mala v hlave, išlo o Francúzsko, Španielsko a spomenuté Portugalsko, ktoré bolo hlavným cieľom nášho tripu (surfkemp). Bohužiaľ surf kemp sa nekonal, nakoľko sme tam nedošli:D

Prečo práve tieto miesta?

Miš, Nikola: Španielsko je jednoznačne destinácia ktorú treba vidieť. Človek ktorý nevidel a nezažil jednoducho nepochopí. Francúzsko, Taliansko a Rakúsko boli miesta cez, ktoré treba prejsť aby sa človek dostal tam kde chce. Nehovorím, že Francúzsko bol zlý výber, ale viem, že nikdy viac. Špina, bordel, smrad.. ale boli aj pekné miesta ako napr. Cannes, Nice …Musím povedať, že Saint Tropez (ľudmi ospevované, za miesto kde to žije) nás sklamalo a vystihuje to asi veta: Snobské vybudované mesto kde sa všetci pretekajú kto má väčší dom, väčšiu loď , drahšie hodinky.

Do Španielska sme prišli s tým, že tam zostame 3-4 dni v Barcelone a ideme ďalej. Ubytovali sme sa asi 7 km pred Barcelenou v kempe El Masnou kde sme chceli ostať jednu noc, ale z jednej noci vzniklo 10 nocí a tým pádom Portugalsko padlo ..v Saint Tropez sme si pospali aj na múrikoch ( čo je možné vidieť na fotkách kde Nikola leží na muríku v spacáku,) karimatka sa jej namočila do ehm šťaniek.

Prečo práve Barcelona?

Nikola: Z Marseille sme chytili stop cez hranice a v sladkom opojení, že ďalšou zastávkou je Barcelona, sme zišli z cesty a o 11 večer sa ocitli na kruhovom objazde pánu bohu za chrbtom kde nás ratoval španielsky manželský pár, ktorý nevedel po anglicky. Na telefóne bola ich dcéra, ktorá nás upokojovala „U are safe now. Dont worry“ (akože žiadne worries neboli, veď pohodička na ceste v tme s čelovkou na hlave) Vysadili nás blízko Barcelony v kempe, kde sme prespali, zúfalé, že nám prvý krát nevyšlo všetko tak ako sme chceli. Na druhý deň, po 5 hodinovom státí na 100 stupňovom slnku, Miš už trhala mapu.

Nakoniec nás nejaký mladý chalan hodil do El Masnou, kde sme pôvodne chceli ostať jednu noc. Miš horel svet pod nohami a mala depresiu, trhala mapu a chcela vyhodiť vak na cestu. Ja som to zhodnotila, že dáme kávu a uvidíme čo ďalej. Chválabohu, zostali sme tam 10 nocí.
Prišli sme sa ubytovať a rovno sme si dali zachladiť fľašu vína na recepcii, kde sme si dali kávu a potom čo sme sa poobzerali okolo seba Miš zhodnotila, že áno tu ostávame a už jej ani nevadilo, že nie sme ubytované priamo v Barcelone. Zoznámili sme sa s celým personálom a osadenstvom . Na ďalší deň na obed sme začali piť absinth je to jeden z legendárnych dní v kempe keď sme vypili 1L absinthu a o 18:00 volali na Miš policajtov, lebo chcela zbiť vedúcu kempu, že jej nechce už naliať. Po tomto večeri dali v kempe doživotný zákaz predaja absinthu a nám výhradne akýkoľvek alkohol.

Ktorá krajina/miesto sa vám páčila najviac.

Miš, Nikola: Barcelona je raj na zemi, každý chlap vyzerá ako z módneho katalógu, hlavu si idete vykrútiť. Ešte aj policajti, či má 20, 40, či 60 rokov, všetci na longboardoch, bajkoch, vymódení proste top.

Kde ste prespávali a stravovali sa?

Miš: Vo Viedni na hoteli ktorý nám vybavil Nikolin otec, v Dornbirne u Nikolinej mamky a potom už buď na pláži v stane alebo v kempe v stane. Mali sme so sebou stan dvojmiestny, ale v Barcelone v kempe sme sa po 3 dňoch nasťahovali do stanu ku dvom Nórom ktorých sme spoznali v inkriminovaný absinthový večer ..museli sme sa k nim nasťahovať pretože náš stan bol vytopený. Varili sme si, mali sme taký horák , ktorý nám požičal Roby ( chalan z Nepálu) a robili sme si cestoviny paradajkovú polievku, v Barcelone sme jedli v reštauráciach.

Nikola: Z Verony nas napríklad bral pán, ktorý bol nakoniec majiteľ hotela a ubytoval nás na pláži pred hotelom vo Finale Ligure. Ale najlepší kemp bol Cognes sur Mer. V Marseille sme potajomky spali takisto v kempe, kde Miš nadránom zakladala vatru, a skoro nás vyhodili. A áno musím spomenúť skvelý šalát v Cannes za 17 eur.

Nemali ste niekedy chuť vrátiť sa naspäť do pohodlia domova?

Miš: Raz bola taká situácia, že sme to chceli zbaliť a ísť domov…v Marseille po celo nočnej akcii v St. Tropez, keď nám bolo na na druhý deň zle ja som kolabovala a Nikola zjedla šalát s vajcom a zuvracala nonstop na záchode. Fakt som vtedy chcela ísť domov ..to sme boli na ceste presne týždeň.

A taktiež aj druhýkrát, keď sme ostali v El Masnou ( kemp pri Barcelone) ešte o tri dni dlhšie, len kvôli tomu, že sme si kúpili letenky do Prahy. Nám sa podarilo prísť na letisko 6hodín po odlete nášho lietadla. Keď som si predstavila, že nás čaká zase tá istá dlhá cesta a stopovanie ..do plaču mi bolo, už som nevládala ..na diaľnici som vyhadzovala veci z vaku:)
Nikola: Chcela som volať mamke nech po mňa príde bolo mi zle:D

Pri takomto výlete človek zažije určite množstvo zážitkov, viete vybrať jeden alebo dva, ktoré boli úplne TOP?

Miš: Pre mňa osobne bol najlepší zážitok asi to, ako sme v El Masnou v kempe spoznali Christoffera a Armanda s ktorými sme trávili deň a noc, nič sme si nerozumeli učili sme ich po Slovensky oni nás po Nórsky ( honďuk je uterák po nórsky) učili nás jazdiť na skejte proste my sme boli ako rodina doslova. Žili sme spolu v jednom stane to sa nedá opísať. Vďaka nim to bol zážitok..fakt som zažila s nimi Californiu ( tak som to nazvala :D) oni kvôli nám ostali ešte pár dní s nami ..chlapci mali namierené do Andalúsie žiť do jaskyne ..vykašlali sa na školu na robotu a išli na rok cestovať po svete.
Nikola: A keď nás vyhadzovali z bazéna keď sme sa v noci kúpali a keď k nám už radšej nikoho neubytovavali lebo sme hlučné.

Aké výdaje sú s podobnou cestou spojené?

Nikola: Na cestu nič na kempy sme minuli len v Barcelone myslím 6 € na osobu plus stan. Najviac na metro a Francúzsko všeobecne. Potraviny a tabak v španielsku boli lacnejšie ako u nás. A samozrejme na letenku ktora nam prepadla. Ja som mala asi 500 € alebo 550 a posledné dni ma živila Miš.
Miš: Mala som 1000 € ..keď nepočítam to ako som minula 150 €  počas večera v St. Tropez…alebo ďalších 100 € na bacardi a absinth večer…tak celkom nízke náklady. Išli sme do toho s tým, že sa nepozeráme čo koľko stojí ..proste dali sme si aj 10 € kávu v St. Tropez  aj 17 € šalát atď.

Ako dlho celý výlet trval?

Miš: Na ceste sme boli 3 týždne…prestopovali sme viac než 5440 km.

Narazili ste cestou aj na nejakých Slovákov?

Miš: Áno, naraziť v St. Tropez o 2 ráno na 4 Košičanov, ktorých dokonca poznáš tak to je veľký štýl. Tak isto aj na takú pánsku rodinku v ktoréj mamička musela ísť kúpiť chlapčekovi topánky za X eur, lebo mal škaredé na nohách, v Marseille sme sa stretli s našim kamošom, s ktorým sme zostali jednu noc v kempe.

Nezastavovali vás muži? Predsa len Slovenky sú najkrajšie ženy na svete.

Miš: Ako mali sme kade tade dosť opletačiek ..dalo sa to zvládnuť Lauk jasne dal najavo, že nie je šanca ( lauk je od Hulk (ten zeleny z marvelu:D) a ja keďže som Laukova a keď vypijem absinth tak zvyknem morfovať na Lauka.
Nikola: 😀

Bude výlet aj v roku 2015?

Miš: Plánujeme Nepál ..uvidíme ako sa to vykryštalizuje, pravdupovediac keby som si mala zopakovať takýto výlet tak si ho dám v rámci Španielska..pochodiť ho od hora až dole.
Nikola: Toto leto určite idem do Indie, snáď sa pripojí aj Miš

Odporúčate teda všetkým, aby takýto výlet absolvovali, miesto sedenia doma pred telkou?

Miš: Netreba sa báť, žijeme len raz a tento zážitok je na celý život.. treba prestať rozmýšľať nad tým, čo všetko zlé sa môže stať a začať rozmýšľať čo všetko fasa sa dá zažiť na takotomto tripe. Vždy, keď si pozriem video, alebo si spomeniem na niektoré chvíle..tak nemám slov.
Nikola: Presne takýto výlet vás dostane ďaleko od každodennej rutiny a zabudnete na bežný život a všetky problémy.

Dievčatá dík za rozhovor, prajem veľa ďalších cestovateľských zážitkov;). Priestor pre Vás, ak chcete niekoho pozdraviť, niečo odkázať.

Miš: Nemám už nič na srdci.. dík pekne
Nikola: Manana, Chcem poďakovať Ďurimu Turymu a Mizu.

Chod hore