Sedel starček na kraji oázy pri bráne jedného mesta kdesi na Blízkom Východe. Pristúpil k nemu cudzí mladík a pýtal sa: Ešte nikdy som tu nebol. Akí ľudia žijú tu v tomto meste? Starček mu odpovedal otázkou: A akí žili tam, odkiaľ prichádzaš? Boli to sebci, samí zlí ľudia. Veď práve preto som odtiaľ rád odišiel. Tu nájdeš ľudí úplne rovnakých, odpovedal mu starček. O niečo neskôr prišiel na to miesto iný človek a spýtal sa na rovnakú vec:
Povedz mi, starecká, akí ľudia žijú v tomto meste? A starček odpovedal tiež rovnako: Povedz mi, synku, akí boli ľudia v tom meste, z ktorého si prišiel? Ach, boli to dobrí, pohostinní ľudia a ušľachtilé duše! Zanechal som tam veľa priateľov a nebolo pre mňa ľahké sa s nimi rozlúčiť. Rovnaké nájdeš aj tu, povedal starček. Kupec, ktorý neďaleko napájal svoje ťavy, vypočul obaja rozhovory. A keď ten druhý človek odišiel, obrátil sa na starčeka s výčitkou:
Ako môžeš dať dvom ľuďom úplne inú odpoveď na úplne rovnakú otázku? Syn môj, každý nosí svoj svet vo svojom srdci. Ten, kto skôr nenašiel nič dobrého v krajoch, z ktorých prichádzal, nenájde tým skôr nič dobré ani tu. Naproti tomu ten, kto mal priateľov v inom meste, nájde si verných a oddaných priateľov tiež tu. Lebo ľudia okolo nás sa stávajú tým, čo v nich nachádzame.
