Ste zvedaví ako Vás môže tlak okolia prinútiť k iracionálnemu konaniu? Pozrite si nasledujúce video:

https://www.youtube.com/watch?v=1GSzCBv1-qA

Tento experiment v plnej kráse zobrazuje to, ako ľahko potlačíme svoju individualitu, presvedčenie, názory či samotné správanie len preto, aby sme nevytŕčali z davu a prispôsobili sa väčšine. V psychológii sa tento jav označuje pojmom konformita a skúmaná je už niekoľko desiatok rokov.

Na počiatku výskumu tohto správania stál psychológ Asch. Princíp jeho experimentu spočíval v tom, že výskumník predstúpil pred skupinu ľudí s obrázkom rôzne dlhých úsečiek. Všetkých prítomných následne požiadal, aby nahlas povedali, ktorá z troch čiar (A,B,C) je identická s tou naľavo. Správna odpoveď je evidentná.

Háčik bol v tom, že všetci prítomní, okrem jedného (t.j. pokusnej osoby), sa schválne dohodli na nesprávnej odpovedi. Cieľom bolo zistiť či „ten jeden“ odpovie podľa svojho presvedčenia alebo sa nechá strhnúť skupinou a svoju odpoveď prispôsobí názoru väčšiny. Výsledok? V 75% prípadov pokusná osoba (napriek svojmu presvedčeniu) odpovedala chybne, pretože tak odpovedali ostatní. Väčšina sa predsa nemôže mýliť. Navyše, čím viac ľudí skupinu tvorilo, tým silnejšie sa konformita prejavila. Situácia sa zmenila, ak čo i len jeden zo skupiny odpovedal správne. Vtedy sa i pokusná osoba nebála povedať správnu odpoveď a nepodliehala do takej veľkej miery tlaku skupiny. V prípade, že pokusná osoba mala napísať riešenie úlohy na papier, správne odpovedalo až 98%.

Pôvodný experiment Ascha:

V reálnom živote sa mnohí radi považujeme za nonkofmoristov a sme presvedčení, že sa dokážeme postaviť okoliu a povedať si svoj názor (aj keď sa nezhoduje s názorom väčšiny). Často však konáme úplne opačne. Poznáte to, stojíte na semafóre čakáte na zelenú, ale niekto netrpezlivo vykročí na cestu skôr. Urobí tak druhý, tretí a vy sa prichytíte pri tom, ako kráčate na červenú s nimi. Alebo sedíte s priateľmi v podniku s presvedčením, že dnes ostanete iba pri minerálke. Drvivá väčšina si objednáva pivo.

Na rad prichádzate vy a z vašich úst vychádza: „jednu veľkú dvanástku, prosím“. Toto správanie je veľmi bežné najmä u submisívnejších ľudí, pre ktorých je dôležité zapadnúť a naopak, zriedkavejšie u dominantných, sebaistých jedincov. Miera konformity taktiež stúpa, ak stojíme pred neľahkou úlohou a nie sme si istí jej riešením. Obraciame sa preto na druhých a svoju odpoveď prispôsobíme tomu, čo hovoria. Obzvlášť, ak ich vnímame ako kompetentnejších, múdrejších a skúsenejších. Konformita je však často dôsledkom snahy o vyhnutie sa konfrontácii s názorom väčšiny. Tak radšej sklapneme uši a prispôsobíme sa. Aká škoda, že?