Žena príde za kňazom a hovorí:
“Otče, prichádzam s problémom. Doma mám dva papagáje, samičky, a
tie stále opakujú jednu vetu. “Akú vetu, dcéra?” pýta sa kňaz.
“No, hovoria: Ahoj, my sme dve šľapky, nechcete sa pobaviť?”
“To je ale obscénne,” vykríkne zhrozene kňaz. Potom sa ale zamyslí a
hovorí:
“Možno, že by som vedel o niečom, čo by váš problém mohlo
vyriešiť. Doma mám dvoch papagájov, samčekov, ktorých som naučil modliť sa a
čítať bibliu. Prineste svoje slečny ku mne domov, dáme ich do klietky k
Johanovi a Josefovi a tí naučia tie dve vaše nezbednice zbožnosti a
modlitbám. Potom určite prestanú opakovať tú… frázu.”
“Ďakujem mnohokrát, otče, Boh vám to zaplať. Toto by skutočne
mohlo pomôcť,” hovorí žena.
Na druhý deň prinesie svojich dvoch papagájov ku kňazovi domov. Keď
vstúpi do bytu, skutočne uvidí v klietke dvoch papagájov, ktorí držia
ruženec a modlia sa. Žena s nadšením pristúpi ku klietke a vpustí do nej
svoje dve papagájky. Po niekoľkých sekundách sa z klietky ozve: “Ahoj, my sme dve šľapky, nechcete sa pobaviť?”
Miestnosťou sa rozlieha napäté ticho.
Potom sa jeden šokovaný papagáj pozrie na druhého a hovorí: “Odlož
ruženec Jojo, naše modlitby boli vyslyšané.”