„Komplexný triler medzinárodnej úrovne,“ napísal nórsky denník Adresseavisen o sérii, ktorá sa začína knihou V ľudskej koži. Najdrsnejšia nórska krimi séria posledných rokov. Prvý prípad inšpektora Odda Singsakera získal už viaceré ocenenia, hoci je to autorov debut.
Detektívny román V ľudskej koži je úvod dnes už päťdielnej série a jeho preklady vyšli v pätnástich jazykoch. Jorgen Brekke si získal meno vo svete severskej detektívky a za knižku aj dve ocenenia. Cenu Norlis za najlepší debut roka, ako aj cenu Nová krv za najlepší kriminálny debut.
Príbeh sa začína v Múzeu Edgara Allana Poa v americkom Richmonde. Píše sa rok 2010.
Upratovačka tam nájde telo zodraté z kože, zaliate krvou. Bolo na ňom vidno šľachy, svaly a cievy. Vražda v múzeu Edgara Allana Poea sa nápadne podobá na vraždu v knižnici v nórskom Trondheime.
Amerického kurátora našli stiahnutého z kože priviazaného k podstavcu sochy.
Telo nórskej archivárky našli zamknuté v trezore s najvzácnejšími starými knihami.
Richmondská vyšetrovateľka Felicia Stoneová a nórsky inšpektor Odd Singsaker vyšetrujú podobné prípady, ktoré sa odohrali tisícky kilometrov od seba. Obe vraždy zrejme súvisia so záhadnou knihou zo 16. storočia, kde potulný mních zachytil prekvapivé detaily o ľudskej anatómii…
Viac mrazivých príbehov z drsného severu nájdete na
www.severskekrimi.sk
“Že by nový Stieg Larsson? Jørgen Brekke je horúci kandidát už po svojom originálnom a napínavom debute. Kniha, ktorú by ste pred spaním radšej nemali čítať,” napísal o knihe V ľudskej koži Bookpage.
Jørgen Brekke je nórsky spisovateľ, ktorý prednášal o vzdelávaní, neskôr pracoval ako novinár na voľnej nohe. Za svoj debut V ľudskej koži získal cenu Norlis za najlepší debut roka, ako aj cenu Nová krv za najlepší kriminálny debut. Je autorom piatich detektívnych románov, v ktorých sa súčasnosť prelína s dávnejšou minulosťou.
Kým sa utiahol do tohto osamelého mesta na kraji sveta, bol učňom majstra Alessandra v Padove. Spolupracoval s ním pri jeho najväčších objavoch, pokiaľ šlo o ľudské telo. Trávili spolu noci, potajme, skláňali sa nad páchnucimi pozostatkami zločincov, holič držal v ruke nože, majster pergamen a pero. Mních bol vtedy malý chlapec, zvykol čupieť pod stolom, na ktorom ležala mŕtvola, načúval, dýchal páchnuci vzduch, až kým nezaspal a holič ho neodniesol do postele. Pohľad na nože v ňom vzbudil spomienky na detstvo. Vôňa dreva a čerstvo nabrúsených nožov sa rozpíjala v pachu rozkladajúcich sa ľudských tiel.
