Ako ubližujeme svojim deťom. Najčastejšie chyby

Ktorýsi psychológ povedal: „Pri každej príležitosti berte svoje dieťa za ruku! Neuplynie veľa času a prestane k vám naťahovať svoju maličkú dlaň! „

Všetko, čo robíme v živote našich detí, sa stokrát vráti. Ak dieťa vyrastá v atmosfére dôvery, naučia sa tiež dôverovať iným. Ak je dieťa milované a cíti podporu, stáva sa samo citlivým a ohľaduplným.

Existujú ťažké chyby, ktorých sa dospelí dopúšťajú v hneve alebo z ľahostajnosti, a pritom nechápu, v čo sa to môže zmeniť v malej detskej dušičke …

Ťažko ubližujeme svojim deťom, keď:

1. nechápeme ich!

Keď mi bolo 13, zamilovala som sa. Patrik sa výborne učil, bol samoľúby a ješitný. Ale mňa sa zdalo, že je to ideál. Avšak ideál si ma vôbec nevšímal a ja som plakala. Mamička v snahe ma utešiť povedala niečo hrozného: „Ale no tak! Veď je to hlúposť! Za rok to bude preč! „Ja som ale vôbec nechcela, aby ma moja zamilovanosť prešla. Prečo rodičia musia vedieť všetko vopred miesto nás?

2. ich nepodporujeme!

Keď bol Peter malý, pribehol raz zo školy v slzách: „Mami, učiteľ mi povedal, že môj hlas znie, ako keď vietor skučí v komíne!“ „Ale synček, na nikoho nedaj! Spievaš ako ten najkrajší slávik na svete! Viem to celkom iste! „Hrôza pomyslieť, že by svet nikdy nepočul tento veľký tenor, nebyť jeho múdrej matky. Stále svojim deťom hovorte: „To zvládneš! S tým si poradíš! „Dáva im to krídla.

3. ich porovnávame s inými deťmi

„Pozri sa na Aničku, aká je čistučká a upravená! A nie ako ty, ty prasiatko! „Je vám to povedomé? Jedno nedokážem pochopiť: čoho chcú mamičky dosiahnuť, keď vyslovujú podobné slová? Okrem nepriateľstva k Aničke iné city ťažko vyvolajú.
4. sa im posmievajú !

Išli sme s malou sestričkou do obchodu..Boli jej 3 roky. Na tvári mala zelené fliačky – ošetrené stopy po kiahňach. Znudené predavačky, ktoré nemali čo robiť, sa k nám obrátili a začali sa hihňať: „Na to k nám prišla kráska, pozrite na ňu!“

5. keď ich urážame slovami alebo činmi

V 8. triede som sa pokladala za úplne dospelú a samostatné dievča. Raz sme s otcom sedeli nad geometriou, ktorú môj mozog jednoducho odmietal chápať. A vtedy môj otec, už značne rozčúlený, ma pleskol – cez zadok! Ani ma to tak nebolelo, ako ma to strašne urazilo! Dlho som s ním nehovorila. A on nemohol pochopiť, čo sa ma tak strašne dotklo …

6. Keď na nich kričím a neovládam sa

Pamätám si, ako v pôrodnici moja susedka, utrápená plačom svojho bábätka, dieťa zrazu chytila, triasla s ním a revala: „Čo do frasa chceš?“ Nikdy nezabudnem na obrovské modré oči dieťatka plné hrôzy. Potom sa za to zrejme sama veľmi hanbila …
7. ich ignorujú!

Verte, že to je to najstrašnejšie. Japonský vedec demonštroval pred celým svetom pokus s rastlinami. Tri rovnaká semienka boli zasadené do 3 rôznych kvetináčov. Každé ráno, keď prechádzal okolo prvého, vedec rastlinku pozdravil a venoval jej láskavé slová. U druhého kvetináčika kričal a nadával rastlinke strašnými slovami. Tretiu jednoducho ignoroval a prechádzal mimo nej, bez toho na ňu pozrel.

Nie je ťažké uhádnuť, čo sa s rastlinkami za mesiac stalo. Prvý rozkošatela šťavnatými zelenými listami na celú šírku okenného parapetu. Druhá proste uschla. A tretia zhnila. Deti sú podobné zeleným rastlinkám a rodičia po rokoch žnú len to, čo sami vypestovali!

Teraz zdvihnite tvár od monitora a predstavte si svoje maličké. Ako tlačí bacuľaté pästičky, smiešne krčí nos a usmieva sa na vás celú bezzubou pusinkou. V odpovedi sa vo vás pohne niečo veľké a nežného. Toto maličké vás miluje úplne a bez podmienok, nech ste v akejkoľvek nálade, nech mu dávate akékoľvek darčeky, jednoducho preto, že ste jeho mamička alebo otecko! A za jeden taký úsmev pre neho urobíte všetko na svete. Myslite na to čo najčastejšie a majte radi svoje deti!

Chod hore