Rodičia vybrali pre syna najlepšieho učiteľa. Ráno viedol dedko vnuka do školy. Keď prišli na školský dvor, obklopili ho deti.
– To je ale smiešny dedko! – Smial sa jeden chlapec.
– Ahoj, malý tlsťoch, – posmieval sa iný.
Deti kričali a skákali okolo dedka s vnukom. Vtom učiteľ zazvonil začiatok vyučovania. Deti sa rozbehli. Dedko vzal vnúčika pevne za ruku a vyšiel s ním z dvora von.
– Sláva, nepôjdem do školy, – zaradoval sa chlapec.
– Pôjdeš, ale nie do tejto, – odpovedal nahnevaný dedo. – Nájdem ti školu sám.
Odviedol vnuka k sebe domov, zveril ho babičke a sám sa vydal hľadať najlepšieho učiteľa. Keď uvidel nejakú školu, vošiel do jej dvora a čakal, až učiteľ pustí deti o prestávke von. Niekde si deti deda nevšímali, inde ho naopak urážali. Dedo sa vždy bez slova otočil a odchádzal.
Nakoniec sa dostal na malý dvorček neveľkej školy a unavene sa tam oprel o plot. Zazvonil zvonček a deti vybehli na dvor.
– Pane, vám je zle, mám vám priniesť trochu vody? – Počul zrazu hlások.
– Tuto je lavička, posaďte sa, – ponúkal nejaký chlapec.
– Mám zavolať učiteľa? – Pýtalo sa ďalšie dieťa.
Čoskoro sa na dvore objavil mladý učiteľ. Dedo ho pozdravil a povedal:
– Konečne som našiel tú najlepšiu školu pre svojho vnuka.
– To sa mýlite, starý pán, naša škola nie je najlepšia. Je malá a je v nej málo miesta.
O všetkom sa s učiteľom dohovoril a odišiel. Večer sa vnúčikova mamička pýtala:
– Prečo myslíte, že teraz ste našiel toho najlepšieho učiteľa?
– Učiteľa poznáš podľa jeho žiakov, – povedal dedo.
